Toryská pahorkatina

Toryská pahorkatina je geomorfologický podcelok Košickej kotliny. Leží v jej východnej časti a zaberá územie Toryskej nížiny medzi Prešovom, Košicami a Slanskými vrchmi, až po hranicu s Maďarskom.

Toryská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Toryská pahorkatina v centrálnej časti
Štát Slovensko
Región Košický
Okresy Košice I, III a IV, Košice-okolie, Prešov
Nadradená
jednotka
Košická kotlina
Susedné
jednotky
Hornádske predhorie
Sopotnické vrchy
Šarišská vrchovina
Šarišské podolie
Stráže
Záhradnianska brázda
Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Košická rovina
Mestá Košice, Prešov
Súradnice 48°47′S 21°19′V
Najnižší bod južná časť v okolí Hornádu
 - výška cca 160 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyLučensko-košická zníženinaKošická kotlinaToryská pahorkatina
***

Územie zaberá mierne zvlnenú východnú a severnú časť kotliny v povodí riek Hornád, Torysa a Olšava. Na západe nadväzuje Košická rovina, málo zvlnená časť Košickej kotliny, severnejšie potom Hornádske predhorie a Sopotnické vrchy, patriace do Čiernej hory a Šarišská vrchovina. Na severe nadväzujú podcelky Spišsko-šarišského medzihoria Šarišské podolie a Stráže, na severovýchode na kratšom úseku Záhradnianska brázda, ktorá je súčasťou Beskydského predhoria. Východne vystupujú Slanské vrchy a ich podcelky Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič.[1]

Chránené územia

Toryská pahorkatina patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a najmä v okolí miest Košice a Prešov je krajina výrazne poznačená následkami ľudskej činnosti. Najmä centrálna rovinatá časť pahorkatiny je intenzívne poľnohospodársky využívaná, zachovaných prírodných území je teda aj tu pomerne málo. Chránené územia sa nachádzajú najmä na okraji pahorkatiny. V strednej časti je národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok a prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka, v strednej časti leží chránený areál Nižnočajská pieskovňa a národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír.[2]

Doprava

Pahorkatina patrí medzi dopravne najvýznamnejšie oblasti regiónu, nakoľko ňou vedú severojužné i západovýchodné tranzitné koridory. V Košiciach i Prešove sa križujú významné cestné komunikácie európskeho významu s cestami nadregionálneho významu. Metropolami vedie diaľnica D1, okrajovo tiež rýchlostná cesta R4. Zo západu na východ vedú medzinárodné cesty E 50 a E 58, zo severu na juh E 71 a E 371. Územím vedú i hlavné železničné trate zo Žiliny, z Poľska, z Maďarska i z Ukrajiny, na ktoré sa napájajú lokálne trate. Špecifickú úlohu zohráva širokorozchodná železničná trať Užhorod – Haniska, ktorá je využívaná na zásobovaní železiarní.[2]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.