Toryská pahorkatina

Územie zaberá mierne zvlnenú východnú a severnú časť kotliny v povodí riek Hornád, Torysa a Olšava. Na západe nadväzuje Košická rovina, málo zvlnená časť Košickej kotliny, severnejšie potom Hornádske predhorie a Sopotnické vrchy, patriace do Čiernej hory a Šarišská vrchovina. Na severe nadväzujú podcelky Spišsko-šarišského medzihoria Šarišské podolie a Stráže, na severovýchode na kratšom úseku Záhradnianska brázda, ktorá je súčasťou Beskydského predhoria. Východne vystupujú Slanské vrchy a ich podcelky Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič.[1]

Toryská pahorkatina patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a najmä v okolí miest Košice a Prešov je krajina výrazne poznačená následkami ľudskej činnosti. Najmä centrálna rovinatá časť pahorkatiny je intenzívne poľnohospodársky využívaná, zachovaných prírodných území je teda aj tu pomerne málo. Chránené územia sa nachádzajú najmä na okraji pahorkatiny. V strednej časti je národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok a prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka, v strednej časti leží chránený areál Nižnočajská pieskovňa a národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír.[2]

Pahorkatina patrí medzi dopravne najvýznamnejšie oblasti regiónu, nakoľko ňou vedú severojužné i západovýchodné tranzitné koridory. V Košiciach i Prešove sa križujú významné cestné komunikácie európskeho významu s cestami nadregionálneho významu. Metropolami vedie diaľnica D1, okrajovo tiež rýchlostná cesta R4. Zo západu na východ vedú medzinárodné cesty E 50 a E 58, zo severu na juh E 71 a E 371. Územím vedú i hlavné železničné trate zo Žiliny, z Poľska, z Maďarska i z Ukrajiny, na ktoré sa napájajú lokálne trate. Špecifickú úlohu zohráva širokorozchodná železničná trať Užhorod – Haniska, ktorá je využívaná na zásobovaní železiarní.[2]