Uhľovodík
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.
Rozdelenie
Tradične sa uhľovodíky delia do skupín podľa druhu väzieb medzi atómami alebo podľa toho, či ich základný uhlíkový reťazec je otvorený (acyklické) alebo uzavretý (cyklické).
Podľa druhu väzieb
- alifatické (neobsahujú benzénové jadro)
- nasýtené: alkány, cykloalkány,
- nenasýtené s dvojitými väzbami: alkény, cykloalkény, diény a polyény,
- nenasýtené s trojitými väzbami: alkíny, cykloalkíny,
- aromatické (arény) (obsahujú aspoň jedno benzénové jadro).
Cyklické alifatické uhľovodíky sa nazývajú alicyklické (cykloalifatické).
Najjednoduchším uhľovodíkom je metán, uhľovodík s jedným atómom uhlíka a štyrmi atómami vodíka: CH4. Etán je uhľovodík (presnejšie alkán) pozostávajúci z dvoch atómov uhlíka spojených jednoduchou väzbou, každý s tromi atómami vodíka: C2H6. Propán má tri uhlíkové atómy (C3H8) a bután štyri (C4H10). Ďalej nasleduje pentán (5), hexán (6), heptán (7), oktán (8), nonán (9), dekán (10), undekán (11) a dodekán (12). Tento homologický rad ďalej pokračuje a líši sa o homologický prírastok CH2, obecný vzorec alkánov je teda CnH2n+2.
Uhľovodíky a deriváty
Existujú tri druhy názvoslovia uhľovodíkov: triviálne, čo je najstarší a súvisí s miestom výskytu alebo s vlastnosťami, funkčné skupinové (radikálovo funkčné), ktoré sa skladá z uhľovodíkového zvyšku a názvu funkčnej skupiny, a systematické, definované organizáciou IUPAC.
Chemický názov uhľovodíkov sa môže skladať z predpôn, kmeňa označujúceho počet uhlíkov a koncovky. Predpony môžu byť číslovkové (di, tri, tetra, …) alebo názvoslovné (cyklo- pre uzavretý reťazec, izo- a neo- pre rozvetvený reťazec, alkyl- pre naviazané uhľovodíkové zvyšky). Pestrejší súbor predpôn obsahujú deriváty uhľovodíkov pre označenie funkčných skupín. Slovný základ označujúci počet uhlíkov je buď triviálny (meth-, eth-) alebo vychádza z číslovky. Koncovka vyjadruje chemickú väzbu (-an, -en, -dien, -yn) alebo uhľovodíkový zvyšok (-yl). Pri derivátoch uhľovodíkov sa vyskytujú ďalšie koncovky pre funkčné skupiny.
Pri tvorbe názvu uhľovodíkov je najskôr nutné nájsť najdlhší uhlíkový reťazec s čo najväčším počtom násobných väzieb. Potom je atóm uhlíka očíslovaný tak, aby vznikli čo najmenšie čísla.
Dvojitá väzba má prednosť pred väzbou trojitou a pred uhľovodíkovým zvyškom. Predpony uhľovodíkových zvyškov s číslom ich pozície sa riadia podľa ich názvu v abecednom poradí. Podobne sú radené i koncovky označujúce typ väzby. Pre rozvetvené uhľovodíky obsahujúce na konci reťazca skupinu (CH3)2CH- je možné použiť predponu izo-, pre skupinu (CH3)3C- predponu neo-.
Počet atómov C | alkán | alkén | alkín | cykloalkán | cykloalkén | cykloalkín | izoméry | alkoholy | izoalkoholy | karboxylová kyselina |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | metán | neexistuje | neexistuje | neexistuje | neexistuje | neexistuje | neexistuje | metanol | neexistuje | kyselina metánová (mravčia) |
2 | etán | etén | etín | neexistuje | neexistuje | neexistuje | neexistuje | etanol | neexistuje | kyselina etánová (octová) |
3 | propán | propén | propín | cyklopropán | cyklopropén | cyklopropín | neexistuje | propanol | izopropanol | kyselina propánová (propiónová) |
4 | bután | butén | butín | cyklobután | cyklobutén | cyklobutín | izobután | butanol | izobutanol | kyselina butánová (maslová) |
5 | pentán | pentén | pentín | cyklopentán | cyklopentén | cyklopentín | izopentán | pentanol | izopentanol | kyselina pentánová (valérová) |
6 | hexán | hexén | hexín | cyklohexán | cyklohexén | cyklohexín | izohexán | hexanol | izohexanol | kyselina hexánová (kapronová) |
7 | heptán | heptén | heptín | cykloheptán | cykloheptén | cykloheptín | izoheptán | heptanol | izoheptanol | kyselina heptánová (enantová) |
8 | oktán | oktén | oktín | cyklooktán | cyklooktén | cyklooktín | izooktán | oktanol | izooktanol | kyselina oktánová (kaprylová) |
9 | nonán | nonén | nonín | cyklononán | cyklononén | cyklononín | izononán | nonanol | izononanol | kyselina nonánová (palergónová) |
10 | dekán | decén | decín | cyklodekán | cyklodecén | cyklodecín | izodekán | dekanol | izodekanol | kyselina dekánová (kaprinová) |
11 | undekán | undekén | undekín | cykloundekán | cykloundekén | cykloundekín | izoundekán | undekanol | izoundekanol | kyselina undekánová |
12 | dodekán | dodekén | dodekín | cyklododekán | cyklododekén | cyklododekín | izododekán | dodekanol | izododekanol | kyselina dodekánová (laurová) |
13 | tridekán | tridekén | tridekín | cyklotridekán | cyklotridekén | cyklotridekín | izotridekán | tridekanol | izotridekanol | kyselina tridekánová |
14 | tetradekán | tetradekén | tetradekín | cyklotetradekán | cyklotetradekén | cyklotetradekín | izotetradekán | tetradekanol | izotetradekanol | kyselina tetradekánová (myristová) |
15 | pentadekán | pentadekén | pentadekín | cyklopentadekán | cyklopentadekén | cyklopentadekín | izopentadekán | pentadekanol | izopentadekanol | kyselina pentadekánová (kaprinová) |
16 | hexadekán | hexadekén | hexadekín | cyklohexadekán | cyklohexadekén | cyklohexadekín | izohexadekán | hexadekanol | izohexadekanol | kyselina hexadekánová (palmitová) |
17 | heptadekán | heptadekén | heptadekín | cykloheptadekán | cykloheptadekén | cykloheptadekín | izoheptadekán | heptadekanol | izoheptandekanol | kyselina heptadekánová |
18 | oktadekán | oktadekén | oktadekín | cyklooktadekán | cyklooktadekén | cyklooktadekín | izooktadekán | oktadekanol | izooktadekanol | kyselina oktadekánová (stearová) |
19 | nonadekán | nonadekén | nonadekín | cyklononadekán | cyklononadekén | cyklononadekín | izononadekán | nonadekanol | izononadekanol | kyselina nonadekánová |
20 | ikozán | ikozén | ikozín | cykloikozán | cykloikozén | cykloeikozín | izoikozán | ikozanol | izoikozanol | kyselina ikozánová (arachová) |
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uhlovodíky na českej Wikipédii.
Chemický portál |