Dysprózium

Dysprózium Dysprosium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Dy a protónové číslo 66. Patrí medzi lantanoidy.

Dysprózium (dysprosium)
terbium ← dysprózium → holmium   Dy ↓ Cf 66 Periodická tabuľka 6. perióda, 3. skupina, blok f lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	162,500 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f10 6s2
Atómový polomer	178 pm
Kovalentný polomer	192 pm
Iónový polomer pre: Dy3+	105 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,22 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 573,0 kJ.mol−1 2: 1 130 kJ.mol−1 3: 2 200 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	8,540 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 680 K)	8,37 kg·dm−3
Teplota topenia	1 680 K (1 406,85 °C)
Teplota varu	2 840 K (2 566,85 °C)
Sk. teplo topenia	11,06 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	280 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	27,7 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 378 1 523 1 704 1 954 2 304 2 831
Iné
Kryštálová sústava	hexagonálna
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	926 nΩ·m
Tep. vodivosť	10,7 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	9,9 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 710 m·s−1
Youngov modul	61,4 GPa
Pružnosť v šmyku	24,7 GPa
Objemová pružnosť	40,5 GPa
Poissonovo č.	0,247
Tvrdosť (Brinell)	500 MPa
Reg. číslo CAS	7429-91-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  154Dy synt. 3,0x106 r. α 2,947 150Gd  156Dy 0,06 % 1x1018 r. α 152Gd 158Dy 0,10 % stabilný s 92 neutrónmi 160Dy 2,34 % stabilný s 94 neutrónmi 161Dy 18,91 % stabilný s 95 neutrónmi 162Dy 25,51 % stabilný s 96 neutrónmi 163Dy 24,90 % stabilný s 97 neutrónmi 164Dy 28,18 % stabilný s 98 neutrónmi
Commons ponúka multimediálny obsah na tému dysprózium.
Chemický portál

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 3 – 4,5 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm dysprózia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotímy, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F – zmesové fluorouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.