Radón

Radón (radon) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rn a protónové číslo 86. Je to najťažší prvok v skupine vzácnych plynov. Je rádioaktívny, a nemá žiadny stabilný izotop.

Radón
(radon)
astát ← radón
Xe
↑
Rn
↓
Og
86
Periodická tabuľka
6. perióda, 18. skupina, blok p
vzácne plyny, nekovy
Vzhľad
bezfarebný plyn
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (222) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p6
Kovalentný polomer 150 pm
Van der Waalsov pol. 220 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 037 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 9,73x10−3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 202 K)		 4,4 kg·dm−3
Teplota topenia 202 K (-71,15 °C)
Teplota varu 211,3 K (-61,85 °C)
Kritický bod 377 K; 6,28 MPa
Sk. teplo topenia 3,247 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 18,10 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 110121134152176211
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť 3,61 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 10043-92-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 210Rn synt. 2,4 h. α 6,404 206Po
 211Rn synt. 14,6 h. ε 2,892 211At
synt.   α 5,965 207Po
 222Rn stopy 3,8235 d. α 5,590 218Po
 224Rn synt. 1,8 h. β- 0,8 224Fr
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému radón.
 Chemický portál

Fyzikálno-chemické vlastnosti

Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt rádioaktívneho rozpadu rádia a uránu a vďaka svojej nestálosti zaniká ďalším radioaktívnym rozpadom. Poznáme približne 20 nestabilných izotopov radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s fluórom, chlórom a kyslíkom, podobne ako kryptón a xenón.[1] Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v nepolárnych organických rozpúšťadlách. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na aktívnom uhlí.[2]

Radón sa podobne ako ostatné vzácne plyny ionizuje, a v ionizovanom stave žiari. Dalo by sa to využívať pri výrobe osvetlenia, ale nie je to možné kvôli vysokej radioaktivite. Vydáva jasné biele svetlo.

História

Tento prvok bol objavený v roku 1900 Friedrichom Ernstom Dornom pri skúmaní rozpadu rádia, a bol nazvaný ako rádiová emanácia. William Ramsay charakterizoval rádiovú emanáciu v roku 1910, určil hustotu a atómovú hmotnosť a navrhol názov Niton - NT. Meno sa ešte niekoľkokrát zmenilo, ale v roku 1923 sa schválil názov Radón.

Literatúra
  • Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
  • AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20

Referencie
  1. AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20
  2. AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.Phys. Educ.. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471 – 475. Dostupné online

Externé odkazy
  • Mapa Slovenska s prognózou radónového rizika (r. 2001, Štátny geologický ustav Dionýza Štúra)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému radón
Periodická tabuľka chemických prvkov
H   He
Li Be   B C N O F Ne
Na Mg   Al Si P S Cl Ar
K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr
Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe
Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn
Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Cn Nh Fl Mc Lv Ts Og


Alkalické kovy Kovy alk. zemín Lantanoidy Aktinoidy Prechodné prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény Vzácne plyny
 
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.