Tálium

Tálium (lat. Thallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tl a protónové číslo 81. Tálium je v zemskej kôre veľmi vzácny chemický prvok. Priemerný obsah je 0,5 – 2 ppm (mg/kg). V morskej vode je jeho koncentrácia taká nízka, že ju nemožno zmerať ani najcitlivejšími analytickými technikami, pričom sa udáva, že nižšia ako 0,01 μg/l. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm tália približne 300 miliárd atómov vodíka.

Tálium (thallium)
ortuť ← tálium → olovo In ↑ Tl ↓ Nh 81 Periodická tabuľka 6. perióda, 13. skupina, blok p kovy
Vzhľad
striebrolesklý kov, na vzduchu rýchlo koroduje
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	204,3833 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p1
Atómový polomer	190 pm (vyp.: 156 pm)
Kovalentný polomer	148 pm
Kovový polomer	171 pm
Van der Waalsov pol.	196 pm
Iónový polomer pre: Tl+	140 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,62 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 589,4 kJ.mol−1 2: 1 971 kJ.mol−1 3: 2 878 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I, III
Št. potenciál (Tl+/Tl)	-0,336 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	11,85 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 577 K)	11,22 kg·dm−3
Teplota topenia	577 K (303,85 °C)
Teplota varu	1 746 K (1 472,85 °C)
Sk. teplo topenia	165 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	4,14 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,32 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 882 977 1 097 1 252 1 461 1 758
Iné
Kryštálová sústava	hexagonálna
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	0,18 nΩ·m
Tep. vodivosť	46,1 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	29,9 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	818 m·s−1
Youngov modul	8 GPa
Pružnosť v šmyku	2,8 GPa
Objemová pružnosť	43 GPa
Poissonovo č.	0,45
Tvrdosť (Mohs)	1,2
Tvrdosť (Brinell)	26,4 MPa
Reg. číslo CAS	7440-28-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr 203Tl 29,524 % stabilný s 122 neutrónmi  204Tl synt. 119 ms. ß- 0,764 204Pb synt. 3,78 r. ε 0,347 204Hg 205Tl 70,476 % stabilný s 124 neutrónmi
Commons ponúka multimediálny obsah na tému tálium.
Chemický portál

Tálium objavil v roku 1861 anglický chemik William Crookes pri spektroskopickom skúmaní rúd. Keďže sa dovtedy neznámy prvok prejavoval v spektre jasnou zelenou emisnou čiarou nazval ho tálium, z gréckeho thallos, zelený.

V horninách sa vyskytuje vždy ako prímes, predovšetkým v sulfidických rudách medi, olova a zinku. Odpad po spracovaní týchto rúd slúži ako surovina na prípravu čistého tália elektrolýzou. V niektorých lokalitách sa nachádza vo zvýšenej koncentrácii v ílovitých mineráloch a žule.

Halogenidy tália sa podobajú na halogenidy striebra (sú to ťažko rozpustné svetlocitlivé látky), hydroxid tálny je veľmi silný hydroxid na úrovni hydroxidov alkalických kovov. Zlúčeniny tália sú veľmi toxické a používali sa ako základná súčasť niektorých prostriedkov na hubenie krýs, iných hlodavcov a hmyzu.