Stroncium

Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že sa môže dlhodobo uchovávať iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Stroncium
(strontium)
rubídium  stroncium  ytrium
Ca

Sr

Ba
38
Periodická tabuľka
5. perióda, 2. skupina, blok s
kovy alk. zemín, kovy
Vzhľad
striebro-biely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 87,62 g·mol1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 5s2
Atómový polomer 215 pm
Kovalentný polomer 195 pm
Kovový polomer 215 pm
Van der Waalsov pol. 249 pm
Iónový polomer
pre: Sr2+
113 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,95 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 549,5 kJ.mol1
2: 1 064,2 kJ.mol1
3: 4 138 kJ.mol1
Oxidačné číslo(a) II
Št. potenciál
(Sr2+/Sr)
-2,89 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 2,64 kg·dm3
Hustota kvapaliny
(pri 1 050 K)
2,357 kg·dm3
Teplota topenia 1 050 K (776,85 °C)
Teplota varu 1 655 K (1 381,85 °C)
Sk. teplo topenia 7,43 kJ·mol1
Sk. teplo varu 136,9 kJ·mol1
Tepelná kapacita 26,4 J·mol1·K1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 7968829901 1391 3451 646
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 132 nΩ·m
Tep. rozťažnosť 22,5 µm·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku 6,1 GPa
Poissonovo č. 0,28
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Reg. číslo CAS 7440-24-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 82Sr synt. 25,36 d. ε - 82Rb
 83Sr synt. 1,35 d. ε
β+
γ
-
1,23
0,76
83Rb
84Sr 0,56 % stabilný s 46 neutrónmi
 85Sr synt. 64,84 d. ε
γ
-
0,514
85Rb
86Sr 9,86 % stabilný s 48 neutrónmi
87Sr 7,00 % stabilný s 49 neutrónmi
88Sr 82,58 % stabilný s 50 neutrónmi
 89Sr synt. 50,52 d. ε - 89Rb
 83Sr synt. 50,52 d. β- 0,909 89Y
 90Sr stopy 28,90 r. β- 0,546 90Y
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému stroncium.
Chemický portál

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium objavil v roku 1790 Adair Crawford a v roku 1793 Martin Heinrich Klaproth v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode

Vzhľadom na vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03  0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg·l⁻¹ a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú celestín (síran strontnatý, SrSO4) a stroncianit (uhličitan strontnatý, SrCO3).

Výroba, zlúčeniny a využitie

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a chloridu draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého (SrTiO3) sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

Chróman strontnatý sa pod názvom stronciová žlť používa ako pigment v maliarstve.

Zdravotné aspekty stroncia

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému stroncium
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.