Astát

Astát Astatium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku At a protónové číslo 85. V prírode sa vyskytuje len vo forme izotopov ako produkt rozpadu iných ťažkých prvkov, pričom jeho množstvo v jednom okamihu nie je väčšie ako jeden gram. Vďaka tomu je (spolu s berkéliom) najvzácnejším prvkom na Zemi. Názov astát dostal podľa gréckeho výrazu αστατος (astatos), čo v preklade znamená nestály.

Astát (astatum)
polónium ← astát → radón I ↑ At ↓ Ts 85 Periodická tabuľka 6. perióda, 17. skupina, blok p halogény, nekovy
Vzhľad
tmavá pevná látka
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(210) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p5
Kovalentný polomer	150 pm
Van der Waalsov pol.	202 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 890 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	-I, I, III, V, VII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Teplota topenia	575 K (301,85 °C)
Teplota varu	610 K (336,85 °C)
Sk. teplo varu	40 kJ·mol−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 361 392 429 475 531 607
Iné
Reg. číslo CAS	7440-68-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  210At stopy 8,1 h. ε, β+ 3,981 210Po synt.   α 5,631 206Bi  211At synt. 7,2 h.
Commons ponúka multimediálny obsah na tému astát.
Chemický portál

Žiaden z izotopov astátu nemá dlhšiu životnosť (polčas rozpadu) ako 12 hodín. Pri jeho rozpade vzniká bizmut, polónium, radón, alebo iné izotopy astátu. Z prvých 101 prvkov periodickej tabuľky je menej stabilné už len francium. Práve preto vieme o astáte tak málo. Samotný prvok nebol zatiaľ nikdy pozorovaný voľným okom, pretože takéto množstvo by sa okamžite vyparilo následkom tepla, produkovaného vlastným rádioaktívnym rozpadom. Izotop astát-211 sa používa v nukleárnej medicíne na diagnostiku a liečbu niektorých ochorení vďaka emitácii alfa-častíc. Po vytvorení sa musí pomerne rýchlo použiť, pretože polčas jeho rozpadu je 7.2 hodiny, čo je ale dostatočne dlho na konkrétne využitie. Prvok bol po prvýkrát vytvorený na Kalifornskej Univerzite v r.1940 pomocou bombardovania bizmutu alfa časticami. Astát sa vyznačuje extrémne silnou produkciou rádioaktívneho žiarenia, ostatné fyzikálno-chemické vlastnosti sú len odvodené interpoláciou či extrapoláciou vlastností príbuzných prvkov.