Argón

Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.

Argón (argon)
chlór ← argón Ne ↑ Ar ↓ Kr 18 Periodická tabuľka 3. perióda, 18. skupina, blok p vzácne plyny, nekovy
Vzhľad
bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli fialový plyn
Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	39,948 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Ne] 3s2 3p6
Atómový polomer	71 pm (vyp.: 71 pm)
Kovalentný polomer	106 pm
Van der Waalsov pol.	188 pm
Chemické vlastnosti
Ionizačná energia(e)	1: 1 520,6 kJ.mol−1 2: 2 665,8 kJ.mol−1 3: 3 931 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	plynné
Hustota	0,001784 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 83,80 K)	1,40 kg·dm−3
Teplota topenia	83,80 K (-189,35 °C)
Teplota varu	87,30 K (-185,85 °C)
Kritický bod	150,87 K; 4,898 MPa
Trojný bod	83,8058 K; 69 kPa
Sk. teplo topenia	1,18 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	6,43 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 47 53 61 71 87
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	diamagnetický
Tep. vodivosť	17,72x10-3 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	323 m·s−1
Reg. číslo CAS	7440-37-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr 36Ar 0,337 % stabilný s 18 neutrónmi  37Ar synt. 35 d. ε 0,813 37Cl 38Ar 0,063 % stabilný s 20 neutrónmi  39Ar stopy 269 r. β- 0,565 39K 40Ar 99,600 % stabilný s 22 neutrónmi  41Ar synt. 109,34 min. β- 2,49 41K  42Ar synt. 32,9 r. β- 0,600 42K
Commons ponúka multimediálny obsah na tému argón.
Chemický portál

Názov prvku pochádza z gréckeho argos (lenivý, neaktívny, inertný). Argón je bezfarebný jednoatómový vzácny plyn bez chuti a zápachu, ťažší než vzduch. Z chemického hľadiska sa vyznačuje značnou indiferentnosťou. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v ovzduší našej planéty - hmotnostný zlomok argónu vo vzduchu je 1,29 %. Objavili ho anglickí fyzici W. S. Rayleigh a W. Ramsay roku 1894 na základe rozdielnej hmotnosti litra dusíka izolovaného zo skvapalneného vzduchu (1,257 g) a litra dusíka získaného rozkladom dusičnanu amónneho (1,251 g). Nezávisle od seba sa pokúsili pôsobiť na izolovanú zložku vzduchu najsilnejšími činidlami, ale vôbec s ničím nereagovala. Malý rozdiel - 6 tisícin gramu - im postačil na dôkaz cudzích plynov vo vzdušnom dusíku. Hneď ako boli objavené hélium a argón, vznikli v prirodzenom rade prvkov nové prázdne políčka, ktoré bolo treba zaplniť. Prirodzená sústava prvkov a znalosť príslušných zákonitostí a vzťahov donútili W. Ramsaya, aby tieto prvky hľadal. Bolo treba hľadať tie prvky, ktoré majú zvláštnu povahu a treba ich umiestniť do samostatnej skupiny. Podľa zákona periodicity bolo treba hľadať jeden vzácny plyn, ktorý je ťažší než hélium a ľahší než argón, a tri podobné prvky, ťažšie než argón. To, že bola vedecká úvaha správna, dokázal objav všetkých vzácnych plynov.

Je zaujímavé, že prítomnosť cudzieho plynu vo vzduchu zistil už roku 1784 Henry Cavendish, keď pozoroval účinok elektrického výboja na vzduch v uzavretom priestore nad ortuťou. Keď odstránil vzniknutý červenohnedý dym (boli to oxidy dusíka) v hydroxide, nad ortuťou zostala malá bublinka plynu, ktorý už ďalej nereagoval. Starý názor na inertnosť vzácnych plynov v ovzduší bolo treba zmeniť. V súčasnosti ich nepokladáme za inertné, ale hovoríme o chémií vzácnych plynov, čiže aerogénov.