Jód

Jód, Iodum (gr. iodes), je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53.

Jód (iodum)
telúr ← jód → xenón Br ↑ I ↓ At 53 Periodická tabuľka 5. perióda, 17. skupina, blok p halogény, nekovy
Vzhľad
sivá látka kovového lesku, v parách fialový
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	126,90447 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 4d10 5s2 5d5
Atómový polomer	140 pm
Kovalentný polomer	139 pm
Van der Waalsov pol.	198 pm
Iónový polomer pre: I-	216 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,66 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 1 008,4 kJ.mol−1 2: 1 845,9 kJ.mol−1 3: 3 180 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	-I, I, III, V, VII
Št. potenciál (I2/I-)	0,5355 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	4,933 kg·dm−3
Teplota topenia	386,85 K (113,7 °C)
Teplota varu	457,4 K (184,25 °C)
Kritický bod	819 K; 11,7 MPa
Trojný bod	386,55 K; 12,1 kPa
Sk. teplo topenia	15,52 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	41,57 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	54,44 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 260 282 309 342 381 457
Iné
Kryštálová sústava	rombická
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	13 nΩ·m
Tep. vodivosť	0,449 W·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku	7,7 GPa
Reg. číslo CAS	7553-56-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  123I synt. 13 h. ε, γ 0,16 123Te 127I 100 % stabilný s 74 neutrónmi  129I stopy 15,7x106 r. β- 0,194 129Xe  131I synt. 8,02070 d. β-, γ 0,971 131Xe
Commons ponúka multimediálny obsah na tému jód.
Chemický portál

Patrí do skupiny halogénov a po astáte najmenej elektronegatívny halogén. Je jediný halogén, ktorý je za normálnych podmienok schopný sublimácie. Tvorí tmavofialové doštičkovité kryštáliky. Je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu.

Využíva sa v medicíne na dezinfekciu okolia rán a v liekoch, v potravinárstve, pri fotografovaní a na výrobu farieb. Aj keď je jeho rozšírenie v slnečnej sústave a zemskej kôre zriedkavé, je rozpustený v morskej vode.