Xenón

Tlak pary
Xenón; (xenon)
	jód ← xenón
	Periodická tabuľka
	5. perióda, 18. skupina, blok p
	vzácne plyny, nekovy
Vzhľad
	bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli modrý
	; Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	131,293 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 4d10 5s2 5d6
Kovalentný polomer	140 pm
Van der Waalsov pol.	216 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,6 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 1 170,4 kJ.mol−1; 2: 2 046,4 kJ.mol−1; 3: 3 099,4 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, IV, VI, VIII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	plynné
Hustota	5,894x10-3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 161,4 K)	3,057 kg·dm−3
Teplota topenia	161,4 K (-111,75 °C)
Teplota varu	165,03 K (-108,12 °C)
Kritický bod	289,77 K; 5,841 MPa
Trojný bod	161,405 K; 81,6 kPa
Sk. teplo topenia	2,27 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	12,64 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	20,786 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	diamagnetický
Tep. vodivosť	5,65x10-3 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	169 m·s−1
Reg. číslo CAS	7440-63-3
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému xenón.
	Chemický portál

Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54. Je to bezfarebný, veľmi ťažký vzácny plyn bez zápachu. V zemskej atmosfére sa vyskytuje v stopových množstvách. Bol to prvý synteticky vyrobený vzácny plyn. Je to najjasnejší plyn na Zemi.

O iných významoch výrazu Xenón pozri Xenón (rozlišovacia stránka).

Patrí do skupiny vzácnych alebo inertných plynov. Názov „inertný“ už nie je naďalej pravdivý, lebo bolo dokázané, že dokáže tvoriť zlúčeniny. Pri prechode elektrického prúdu vyžaruje modré svetlo. Pri tlaku desiatok gigapascalov sa zmení skupenstvo xenónu na pevné.

Použitie

Najčastejšie je xenón používaný v xenónových lampách, ktoré sú používané v bleskoch fotoaparátov, stroboskopických lampách, na vyvolanie laseru generujúceho koherentné svetlo a na dermatologické účely. Oblúkové xenónové lampy sa používajú na slnečné simulátory, projekčné systémy a iné špeciálne účely. Sú výbornými zdrojmi krátkovlnného ultrafialového svetla a majú silnú svietivosť v blízkom infračervenom žiarení, čo sa používa v niektorých systémoch nočného videnia. Xenón sa používa aj na celkovú anestéziu a v miestach, kde je vyžadovaná vysoká molekulová hmotnosť a inertnosť, napr. v nukleárnej energetike, Izotop Xe-133 je užitočný rádioizotop (rádioaktívny izotop). Xenón je preferovaný ako palivo na iónový pohon vďaka jeho vysokej molekulárnej hmotnosti, ľahko sa ionizuje, dá sa skladovať pri teplote blízkej izbovej teplote v tekutom stave s možnosťou ľahkého návratu na plynné skupenstvo na pohon motoru. Jeho inertné vlastnosti tvoria prostredie menej korodujúce iónový motor (na rozdiel od napr. ortuti, cézia).

Xenón

Použitie

Iné projekty

Referencie