Technécium

Technécium (lat. technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43.

Technécium
(technetium)
molybdén  technécium  ruténium
Mn

Tc

Re
43
Periodická tabuľka
5. perióda, 7. skupina, blok d
prechodné prvky, kovy
Vzhľad
sivý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 98 g·mol1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d5 5s2
Atómový polomer 136 pm
Kovalentný polomer 147 pm
Kovový polomer 135 pm
Iónový polomer
pre: Tc7+
56 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,9 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 702 kJ.mol1
2: 1 470 kJ.mol1
3: 2 850 kJ.mol1
Oxidačné číslo(a) II, III, IV, V, VI, VII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11 kg·dm3
Teplota topenia 2 430 K (2 156,85 °C)
Teplota varu 4 538 K (4 264,85 °C)
Sk. teplo topenia 33,29 kJ·mol1
Sk. teplo varu 585,2 kJ·mol1
Tepelná kapacita 24,27 J·mol1·K1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 2 7272 9983 3243 7264 2344 894
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Tep. vodivosť 50,6 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 16 200 m·s−1
Reg. číslo CAS 7440-26-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 95Tc synt. 61 d. ε
γ
-
0,204
95Mo
 96Tc synt. 4,3 d. ε
γ
-
0,778
96Mo
 97Tc synt. 2,6x10 r. ε - 97Mo
 98Tc synt. 4,2x106 r. β
γ
-
0,745
98Ru
 99Tc stopy 2,111x105 r. β 0,294 99Ru
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému technécium.
Chemický portál

Je to striebrosivý rádioaktívny kov kryštalizujúci v hexagonálnej sústave.

Výskyt, príprava a využitie

Technécium je umelo pripravený prvok, ktorý sa v prírode takmer vôbec nevyskytuje. Technécium sa získava bombardovaním molybdénu neutrónmi v jadrovom reaktore. Pri tomto procese najprv vznikne nestály izotop molybdénu 99Mo, ktorý sa beta rozpadom premieňa na 99Tc. Vo fáze výskumu je príprava technécia v cyklotróne.

Najstálejším izotopom technécia je 99Tc, ktorý bol v roku 1962 v stopovom množstve izolovaný z afrických uránových rúd (BT Kena a PK Kuroda) ako produkt rádioaktívnej premeny 238U. Jeho výskyt bol tiež zistený vo spektrách niektorých hviezd (hviezdy spektrálneho typu S, N, M).

Technécium je supravodič I. typu, veľmi silno pohlcuje pomalé neutróny, a je účinným inhibítorom korózie ocele, uhlíkatá oceľ s prídavkom technicistanu draselného KTcO4 v množstve okolo 50 ppm, má vynikajúcu koróznu odolnosť aj za veľmi vysokých tlakov a teplôt. Praktický význam technécium ako technický kov nemá.

Vlastnosti

Technécium sa rozpúšťa iba v koncentrovanej kyseline dusičnej a koncentrovanej kyseline sírovej za vzniku kyseliny technicistej HTcO4:

3TC + 7HNO3 → 3HTcO4 + 7NO + 2H2O 2TC + 7H2SO4 → 2HTcO4 + 7SO2 + 6H2O Reakcia technécia s lúčavkou kráľovskou prebieha za vzniku komplexnej kyseliny hexachlorotechničitej:

3TC + 18HCl + 4HNO3 → 3H2 [TcCl6] + 4NO + 8H2O Zahriate v atmosfére kyslíka zhorí za vzniku prchavého, žlto sfarbeného oxidu technicistého Tc2O7.

V zlúčeninách vystupuje technécium najčastejšie ako sedemmocný katión Tc7 +, v silno oxidačnom prostredí sa vyskytuje vo forme technicistého aniónu TcO4-. Chemické vlastnosti technicistých zlúčenín sa najviac podobajú vlastnostiam zlúčenín sedemmocného rénia. Chemické vlastnosti zlúčenín štvor a šesťmocného technécia sa najviac podobajú vlastnostiam zlúčenín mangánu.

Technécium v medicíne

Veľmi významné je využitie metastabilného rádionuklidu 99mTc (T1 / 2 = 6 hod) vo forme technicistanu sodného ako čistého gama žiariča s energiou fotónov 140 keV, v nukleárnej medicíne. Technécium má v jadrovej medicíne dominantné postavenie, viac než 80 % všetkých rádiofarmák vychádza z technécia. Medzi najpoužívanejšie rádiofarmaká značené technéciom patrí napr. 99mTc makroagregovaný albumín (MAA) pre detekciu priechodnosti žilového systému dolných končatín, fosfonátové rádiofarmaká (pyrofosfát - PYP, metylén difosfonát - MDP a hydroxymetylen dyfosfonát - HDP) pre zobrazovanie skeletu, srdcového infarktu a značenie červených krviniek, 99mTc sulfurkoloid pre vyšetrovanie hornej časti tráviacej trubice, 99mTc hexamethylpropylen amín oxím (HMPAO) pre značenie bielych krviniek a celá rada ďalších.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.