Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Štruktúra OS SR (po anglicky)

Ozbrojené sily riadi vláda a ministerstvo obrany a velí im prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu a ostatní ustanovení velitelia vo svojej podriadenosti. Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky na čele ktorého je náčelník generálneho štábu.

Základné zložky ozbrojených síl tvoria:

• Pozemné sily
• Vzdušné sily
• Sily pre špeciálne operácie

a ďalšie jednotky a útvary podriadené priamo Generálnemu štábu

Organizačne sa ozbrojené sily členia na zväzky, útvary, jednotky, úrady a zariadenia. Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenska. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ozbrojené sily sa tiež podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Zákon presne špecifikuje použitie ozbrojených síl v čase bezpečnosti, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Vláda pri riadení ozbrojených síl schvaľuje základnú koncepciu pre ich rozvoj a výstavbu, použitie, rozhoduje o umiestnení, zväzkov, útvarov, úradov a zariadení, o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní, systémov a techniky a o použití vojakov.

Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl spracúva základné koncepčné dokumenty, spracúva plány ich použitia, navrhuje počty techniky a osôb, zodpovedá za doplňovanie, prípravu a riadenie mobilizácie a vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách.

O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenska rozhodujú príslušné ústavné orgány. Súhlas na vyslanie mimo územia Slovenska sa od profesionálneho vojaka nevyžaduje. Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu. Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl spravuje ministerstvo obrany. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje ministerstvo obrany.

Pred vstupom do NATO sa Slovensko zaviazalo rezortu obrany venovať 2% ročného HDP. V súčasnosti tento pomer klesá k 1%. Koncom júla 2012 vláda rozhodla o viazaní rozpočtových kapitol vo výške 120 miliónov €. Podľa ministra obrany, Martina Glváča sa šetrenie nebude vzťahovať na medzinárodné misie ani na stíhačky MiG 29.[6]

K 1. októbru 2020 v Banskej Bystrici vznikla nová zložka Ozbrojených síl Doktrinálne centrum a organizačné jadro pre vytvorenie Spoločného operačného veliteľstva. Veliteľom je brigádny generál Martin Michalko. Zložka bude pripravovať vojenské doktríny a predpisy pre celé Ozbrojené sily a pripraví Spoločné operačné veliteľstvo pre domáce aj medzinárodné operácie.[7]

Na začiatku svojej existencie v roku 1993 mala Armáda Slovenskej republiky početný stav 53 000 vojakov, 995 tankov, 1370 BVP a obrnených transportérov, 1053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov.[11] V roku 2015 mali Ozbrojené sily Slovenskej republiky k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov,[12][13] 22 tankov, 675 BVP, 153 delostreleckých systémov.

V čase ohrozenia Slovenskej republiky iným štátom, či organizáciou zo zahraničia (terorizmus) je jediná oprávnená zasiahnuť (po schválení vládou či prezidentom). Má svoju vlastnú štruktúru, riadi sa zvlášť pre ňu vytvorenými zákonmi (napr. zákon o štátnej službe). Nemá len zamestnancov v civilnom zmysle (zamestnanci pri výkone prác vo verejnom záujme, štátni zamestnanci), ale hlavne zamestnancov v dočasnej štátnej službe (vojakov). Hlavnou riadiacou zložkou OS SR je Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ozbrojené sily majú vlastné policajné zložky. Samostatné vojenské súdy boli zrušené v roku 2009.[14]

Môžu byť nasadené aj pri likvidácii nebezpečných situácií (povodne, zemetrasenia, požiare...), či pri záchrane alebo ochrane majetku a osôb pri týchto príležitostiach.[15]

Slovenské ozbrojené sily začali svoje pôsobenie v zahraničných misiách v prvom roku svojej existencie ako časť mierovej misie Organizácie spojených národov UNPROFOR v Chorvátsku.[16] V marci 2011 je v zahraničných misiách 560 príslušníkov OS SR. [17] Vojaci pôsobia v misiách OSN (Cyprus, Blízky východ), NATO (misia ISAF v Afganistane (343 príslušníkov v máji 2012)[18], veliteľstvo NATO v Sarajeve) a EÚ (Operácia ALTHEA v Bosne a Hercegovine)[17] Slovenskí vojaci prebrali od 28. februára 2011 velenie južného regiónu operácie ALTHEA.[19] O pôsobení v ISAF po roku 2014 minister obrany Martin Glváč povedal „Sme pripravení ponúknuť naše vojenské spôsobilosti do tejto krízovej oblasti aj po tomto termíne.“[18] Slovensko je tiež súčasťou medzinárodnej misie UNFICYP na Cypre. Pôsobí tam 159 vojakov OS SR, Slovenská republika je veliacou krajinou sektora 4.[20]

Minister obrany Ľubomír Galko sa vyjadril, že Slovenská republika momentálne nemá možnosti podporovať udržiavanie bezletovej zóny počas konfliktu v Líbyi. [21] Ministerstvo čaká na výsledky rokovaní a určenie operačného plánu zo strany NATO. Po stanovení požiadaviek a schválení misie Národnou radou by mohlo dôjsť k zaslaniu aj slovenských jednotiek do Líbye. [22]

Od roku 2004 je Slovensko členom politicko-vojenskej Organizácie Severoatlantickej zmluvy, známej pod jej anglickou skratkou NATO. Členstvom v tejto organizácii sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť obranné prostriedky napadnutým členom podľa princípu útok na jedného člena aliancie je útokom na všetkých členov (článok 5 Severoatlantickej zmluvy). Aliancia tiež vykonáva operácie na podporu mieru (Peace Support Operations) v krízových oblastiach regiónu severnej pologule, ktorý je vymedzený pre jej fungovanie a cez NATO EADRCC koordinuje operácie zamerané na humanitárnu pomoc pri katastrofách.[23] Slovenské ozbrojené sily sa angažovali v operáciách NATO na podporu mieru aj pred samotným vstupom do Aliancie. Prvou operáciou so slovenskou účasťou bola operácia SFOR v Bosne a Hercegovine v roku 1998, ktorú schválila Národná rada SR v decembri 1997. Medzi rokmi 1998-2018 sa Slovensko zúčastnilo 18 operácií v rámci NATO, či už šlo o klasické operácie na podporu mieru, aktivácie článku 5 alebo humanitárne operácie.[23]

V júni 2013 bol počas cvičenia International military police na letisku v afganskom Kandaháre v rámci medzinárodnej operácie ISAF zabitý príslušník OS SR čatár Daniel Kavuliak.[24] Okrem zabitého vojaka boli dvaja ťažko zranení. Ďalší štyria utrpeli ľahké zranenia.[25] Za útokom stál príslušník afganských ozbrojených síl. [25]

19. decembra 2014 sa na Letisko Sliač vrátila druhá polovica poslednej, 22. rotácie slovenských vojakov misie ISAF v Afganistane.[26]

Od roku 2002 do januára 2015 pôsobilo v operácii ISAF v Afganistane spolu 3600 príslušníkov OS SR v 22 rotáciách.[27] Od januára 2015 pôsobí v Afganistane dvadsať príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia spolu s ďalšími 20 príslušníkmi OS SR v novej podpornej misii NATO – Resolute Support. „Naším základným poslaním v novej podpornej misii je pomôcť pri rozvoji afganskej armády. Jedinečné skúsenosti určite všetci zúročíme v ďalšej profesionálnej kariére,“ ponamenal pri odchode kontingentu jeho veliteľ podplukovník Pavel Švelka.[27]

V septembri 2020 Národná rada schválila vyslanie príslušníkov OS SR do dvoch misií. Do tréningovej misie EUTM v Mali Slovensko pošle 15 vojakov. Cieľom je výcvik miestnych vojakov a poradenstvo pre tamojšie ozbrojené sily. V roku 2015 už v Mali Slováci pôsobili. Do Stredoafrickej republiky by mali cestovať 4 príslušníci, mali by poskytovať poradenstvo pre miestne ministerstvo obrany. Misie by mali začať 1. októbra 2020.[28]

V decembri 2020 Slovensko po prvý krát v zahraničí nasadilo delostreleckú jednotku. V Lotyšsku pôsobí 130 príslušníkov slovenských Ozbrojených síl v misii Posilnená predsunutá prítomnosť NATO. Pred delostreleckou jednotkou z Michaloviec v misii pôsobila mechanizovaná rota.[29]

• Štaigl, J. a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 68
• Ústava SR, Zákon o ozbrojených silách SR, Armádne ročenky rok 1993 až 2005.
• http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-169656?prefixFile=m_

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ozbrojené sily Slovenskej republiky