Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)

Usáma bin Ládin, ktorý žil v Afganistane spolu s ostatnými členmi Al-Kájdy poskytoval teroristom výcvikové tábory a mal uzavretú voľnú alianciu s vtedajším vládnym hnutím Taliban.[28] Po teroristických útokoch na americké veľvyslanectvá v Afrike v roku 1998 americké námorníctvo bombardovalo teroristické výcvikové tábory strelami s plochou dráhou letu odpaľovanými z ponoriek.

Bezpečnostná rada OSN vydala v rokoch 1999 a 2000 rezolúcie číslo 1267 a 1333 namierené proti Talibanu, ktoré zavádzali finančné sankcie a zákaz dovozu vojenského zariadenia. Cieľom bolo prinútiť Taliban vydať bin Ládina pred súd za prípravu bombových útokov na dve americké veľvyslanectvá v Afrike, uzavrieť teroristické výcvikové tábory a detské výcvikové tábory.

Bezprostrednou reakciou zasiahnutých ľudí i médií sveta bolo volanie po reakcii krajiny na teroristické útoky na Svetové obchodné centrum a Pentagón 11. septembra 2001 Na prezidenta Busha a jeho kolektív doľahlo ťažké bremeno – rozhodnúť ako reagovať. V reťazovom spáde jednotlivých septembrových dní v roku 2001, zavalených neustále veľkým množstvom rýchlo sa obmieňajúcich informácií a v atmosfére vôbec nie zahojenej rany po nesmierne veľkej tragédii, sa udalosti vyvinuli pomerne jednoliato. USA žiadali vydanie teroristu Usámu bin Ládina, ktorého odborníci považovali za vodcu al-Káidy, rozsiahlej teroristickej organizácie, ktorá mala zaručený rozvoj a slobodu práve pod patronátom afganského vládneho hnutia Taliban. V Afganistane totiž po odstúpení prezidenta Muhammada Nadžíbulláha v apríli 1992 a po dohode s bývalou vládou vytvorili povstalci radu, ktorá prevzala moc nad krajinou a jej hlavným mestom. Proti tejto dohode aj naďalej bojovali skupiny fundamentalistického vodcu Gulbuddína Hekmatjára. V januári 1993 prevzal zákonodarnú moc v Afganistane parlament. Nepretržité boje medzi znepriatelenými stranami však pokračovali aj ďalej a vyžiadali si tisíce obetí na životoch prevažne civilistov. V tejto situácii narastalo na sile islamistické hnutie Taliban. Taliban prevzal úplnú vládu v Kábule v roku 1996 pod vedením svojho zakladateľa Mullaha Muhammada Omara. Podľa USA táto vláda ukrývala teroristov, čo boli údajne zodpovední za útoky na USA.

Pod tlakom vzniknutej idey tzv. protiteroristickej koalície (s nami alebo proti nám) a myšlienky celosvetovej vojny proti terorizmu, USA získali na svoju stranu vládu Pakistanu, i napriek odporu pakistanskej verejnosti. Spojené štáty získali priestor pre otvorenie skutočného vojnového frontu. Americká odveta, ako sa na to dívali všetky západné médiá, sa začala v reálnych podmienkach 7. októbra 2001. Vtedy americké letectvo začalo bombardovať strategické ciele v Afganistane.

Front sa vzhľadom na polohu Pakistanu začal posúvať od severu. Americkým jednotkám sa podarilo dohodnúť s určitými protitalibanskými frakciami na severe krajiny. Na zemi sa začalo bojovať v oblastiach Afganistanu 19. októbra. Vytvorením tzv. Severnej koalície sa otvoril nielen front, ale i „hon“ na bin Ládina (odmena 25 miliónov USD). USA často a prudko bombardovali jaskynné útvary po celej krajine. Po rozsiahlych bojoch sa 12. novembra dobytím mesta Herát otvorila Severnej koalícii cesta ku hlavnému mestu Kábul. Nasledujúci deň sa začalo obsadzovanie tohto mesta. Vládne hnutie sa stihlo presídliť južnejšie do starobylého, veľkého mesta Kandahár.

21. novembra sa vyskytli špekulácie o vyjednávaní Talibanu o kapitulácii, vzápätí však vládne hnutie, držiace pod kontrolou ešte rozsiahle južné provincie Afganistanu, vyjadrilo odhodlanie bojovať. 25. novembra bolo Američanmi potlačené masívne trojdňové povstanie vo väznici v Mazar-i-Sharif (asi pol tisíca talibanských zajatcov mŕtvych). V ten istý deň USA podnikli masívny vzdušný vpád jednotiek United States Marine Corps neďaleko Kandaháru.

27. novembra sa v nemeckom Bonne zišli na mierovej konferencii pod záštitou OSN zástupcovia štyroch strán, ktoré sa mali dohodnúť na novej post-talibanskej vláde. Vyjednávali tu predstavitelia Severnej koalície, Rímskej skupiny (skupina okolo bývalého afganského kráľa Mohammada Záhira Shaha), Pešavárskej skupiny (afganskí utečenci v Pakistane) a Cyperskej skupiny (afganskí exulanti).

5. decembra 2001 bol na stretnutí v Bonne zvolený do čela dočasnej afganskej vlády Hámid Karzaí. Na druhý deň Taliban súhlasil odstúpiť z Kandaháru, a tým aj od moci v krajine. Usáma bin Ládin a vodca Talibanu Mullah Omar boli však nezvestní.

11. decembra sa objavili informácie, že Bin Ládin sa ukryl v systéme jaskýň Tora Bora vo východnej časti Afganistanu. Američana zvolili mohutný a rázny útok. 16. decembra USA vyhlásili, že al-Káida v Afganistane prestala existovať a otvorili po rokoch v Kábule svoju ambasádu.

1. mája 2011 oznámil americký prezident Barack Obama v priamom prenose televíznej stanice CNN, že bol Usáma bin Ládin zabitý tímom Navy SEALs pri cielenej operácii vo svojom sídle v Abbottábáde.

V januári 2002 Taliban definitívne kapituloval a moci sa v krajine ujala dočasná vláda na čele s Karzáim. Mnohí talibanskí zajatci a členovia či spolupracovníci Al-Ká’idy boli prevezení na vojenskú základňu Guantanamo Bay Naval Base na Kube.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)