Medvedí ostrov
Medvedí ostrov (po nórsky:Bjørnøya) je súčasť Nórska a Svalbardu. Leží v Severnom ľadovom oceáne. Celý ostrov tvorí prírodnú rezerváciu okrem 1,2 km² okolo meteorologickej stanice. Rezervácia siaha až 4 námorné míle do mora.
Charakteristika
Medvedí ostrov leží 120 námorných míľ južne od Svalbardu a má tvar trojuholníka, smerujúceho na juh. Rozloha ostrova je 178 km² (dĺžka v severojužnom smere asi 20 km a šírka 15,5 km). Ostrov leží medzi 74°20´ – 74°31´ severnej šírky a 18°45´ – 19°16´ západnej dĺžky. Južná časť je hornatá s množstvom plochých vrchov s výškou 360 – 440 m n. m. Na východe ostrova je pohorie Miseryfjellet s vrchmi Urd (536 m n. m.) Vardan (462) a Skuld (454), ďalšími pohoriami sú Antarcticfjellet na juhovýchode, a Fuglefjellet, Hamburgfjellet, a Alfredfjellet na juhozápade. Severná časť je rovinatá. Na ostrove je aj niekoľko piesočnatých pláží či polostrovov, ktoré sú však nevhodné pre plávanie. Priemerná teplota na ostrove je v januári -7,9 °C. a v júli a auguste +4,4 a +4,5 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 350 mm.
Polárna noc trvá od 8. novembra do 3. februára a polárny deň od 2. marca do 11. augusta.
Dejiny
Ostrov objavila 10. júna 1596 Barentsova expedícia, ktorá ostrov takto pomenovala, pretože tam jej členovia zabili polárneho medveďa.
V minulosti bol ostrov základňou veľrybárskych výprav Rusov a Nórov, ktorí tu v zime prezimovali. Trvalá usadlosť na ostrove nikdy nebola až do roku 1916, kedy sa tu krátko ťažilo uhlie. Ostrov bol zmapovaný švédskymi a nórskymi výskumníkmi.
Obyvateľstvo
Jedinými obyvateľmi ostrova (okolo 10 ľudí) sú zamestnanci meteorologickej stanice a rádiostanice na severe ostrova v Herwighamne.
Flóra a fauna
Na ostrove žije malé množstvo arktických líšok. Polárne medvede sa na ostrove vyskytujú, len keď ich sem prinesú ľadové kryhy. Obidva druhy sú prísne chránené. V mori žijú tulene a mrože. Na ostrove žije aj niekoľko druhov vtákov.
Na ostrove je asi 700 jazier pokrývajúcich 11 % plochy ostrova.
Na ostrove rastie mach a tráva, ale žiadne stromy.
