Kosticovce
Kosticovce (iné názvy: bezzubé veľryby, veľryby bezzubé, veľryboblížne, lat. Mysticeti) tvoria podrad radu veľrýb. Rozlišujúci prvok medzi bezkosticovcami a týmto podradom je ten, že kosticovce majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov v hornej čeľusti, ktorými filtrujú korisť z vody. Zuby sa nachádzajú iba v zárodočnej fáze.
| kosticovce | |||
 Vráskavec dlhoplutvý | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Mysticeti Cope, 1891 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Najnápadnejšia na kosticovcoch je ich veľkosť, sú ešte väčšie než bezkosticovce. Samičky sú väčšie než samce. Sú to zďaleka najväčšie žijúce živočíchy. Majú dva dýchacie otvory, čo spôsobuje, že ich výdych tvorí fontánku tvaru písmena V.
Tento podrad zahŕňa štrnásť druhov v štyroch čeľadiach. Vedecké meno pochádza z gréckeho slova mystax, ktoré znamená „fúzy“.
Potrava
Kosticovce nemajú zuby. Potravu lovia tak, že zaplavia svoju tlamu morskou vodou, ktorá obsahuje kôrovce, potom tlamu zavrú a vytvoria tlak zdvihnutím jazyka smerom k podnebiu a tým vytlačia vodu a uväznia malé oceánske živočíchy, napríklad krily alebo planktónne kôrovce.
Filtrovanie potravy ako druh stravovania používajú napríklad aj plameniaci. Pretože jednotlivý kôrovec je maličký, musia kosticovce nabrať obrovské množstvá vody, ktoré ich obsahujú k tomu aby prežili.
Správanie
Migrácia
Kosticovce žijú vo všetkých oceánoch. Všetky druhy sa sťahujú podľa sezón. Leto trávia v studených vodách vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa venujú konzumácii potravy. Na jeseň sa presúvajú do teplejších vôd, kde sa pária a rodia mladé. Vráskavec sivý má dokonca najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých cicavcov.
Skákanie
Aj napriek ich enormnej hmotnosti, sú kosticovce schopné vymrštiť takmer celé svoje obrovské telo nad vodnú hladinu. Pre svoje akrobatické schopnosti sú znám najmä vráskavce dlhoplutvé, ale aj ostatní členovia podradu kosticovcov sú schopní prelomiť vodnú hladinu alebo aspoň hlasito plesnúť o hladinu svojou chvostovou plutvou. Po výskoku sa obracajú a padajú naspäť na chrbát. Príčinu tohoto chovania sa stále nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Možno sa snažia vyvolať silné zvukové vlny, alebo sa snažia utlmiť svrbenie spôsobené kožnými parazitmi.
Spevy
Oproti bezkosticovcom, kosticovce nemajú schopnosť echolokácie. Zato však vedia vydávať zvuky v infrazvukovom pásme s vysokou hlasitosťou. Volania najväčších veľrýb sú počuteľné až niekoľko sto kilometrov ďaleko. Unikátne sú spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré sa skladajú zo zložitých sekvencií a ktoré sa u nich z roka na rok menia. Pravdepodobne sú používané pri dvorení.
. Celý prejav trvá až 30 minút.
Systematika
Kosticovce:
- †Titanocetus sammariensis
- ?rod †Mioceta
- ?rod †Siphonocetus
- rod †Tretulias
- rod †Ulias
- čeľaď †Aetiocetidae
- čeľaď †Janjucetidae- jediný rod Janjucetus
- čeľaď †Llanocetidae – jediný rod Llanocetidae
- čeľaď †Mammalodontidae – jediný rod Mammalodon
- infrarad Chaeomysticeti
- †Eobalaenoptera harrisoni
- †Imerocetus karaganicus
- †Isocetus depauwii
- †Piscocetus sacaco
- †Tiphyocetus temblorensis
- rod †Mauicetus
- rod †Mesocetus
- rod †Otradnocetus
- rod †Peripolocetus
- čeľaď veľrybovité (Balaenidae) – napr. rody Balaena – veľryba a Eubalaena – veľryba
- nadčeľaď Balaenoidea
- čeľaď Neobalenidae – jediný rod Caperea – veľryba
- nadčeľaď Balaenopteroidea
- čeľaď †Aglaocetidae
- čeľaď Balaenopteridae – napr. rody Megaptera- vráskavec a Balaenoptera – vráskavec
- čeľaď †Diorocetidae
- čeľaď †Pelocetidae
- nadčeľaď Cetotherioidea
- rod †Mixocetus
- čeľaď †Cetotheriidae
- čeľaď Eschrichtiidae – napr. rod veľrybovec
- nadčeľaď †Eomysticetoidea
- čeľaď †Cetotheriopsidae
- čeľaď †Eomysticetidae
Iné projekty
