Polárna noc
Polárna noc je obdobie, kedy Slnko nevychádza nad obzor (horizont) viac ako 24 hodín. Nastáva vo vnútri polárnych kruhov. Na obidvoch polárnych kružniciach nastane polárna noc len raz do roka a trvá presne 24 hodín. Čím viac sa pozorovateľ blíži od polárnych kružníc k pólom, tým je trvanie polárnej noci dlhšie. Na geografických póloch trvá polárna noc neprestajne 6 mesiacov a rovnako dlho potom trvá aj polárny deň.
Názov polárna noc môže byť zavádzajúci, pretože naznačuje úplnú tmu. V skutočnosti sa ale Slnko tak približuje k horizontu, hoci nad horizont nevystúpi, že nastane súmrak a obloha nadobúda svetlejší odtieň. V blízkosti polárnej kružnice je toľko svetla, že viditeľnosť sa približuje viditeľnosti v čase skutočného dňa, kedy je Slnko nad obzorom.
Príčina vzniku
Za vznik polárneho dňa aj noci môže sklon zemskej osi. Zemská os zviera s kolmicou na ekliptiku uhol približne 23,5°. Keďže Zem je guľatá, v čase, keď Slnko osvetuje kolmo najjužnejšiu rovnobežku, ktorú osvetliť dokáže – obratník Kozorožca, najsevernejšia rovnobežka, na ktorú ešte dokáže Slnko dosvietiť, sa nachádza o 90° severnejšie. Je to rovnobežka 66,5°. Táto rovnobežka sa nazýva severná polárna kružnica. Dátum, kedy na nej nevyjde Slnko nad obzor je väčšinou 21. december – deň zimného slnovratu. Slnko samozrejme v ten deň nevyjde ani nikde inde vo vyšších zemepisných šírkach, až po pól. V deň letného slnovratu, 21. júna je to opačne a polárna noc nastane od južnej polárnej kružnice vyššie. Medzi polárnou kružnicou a pólmi nastáva obdobie niekoľkých dní, kedy je polárna noc, potom nasleduje niekoľko dní obsahujúcich východy aj západy Slnka a napokon niekoľko dní, kedy Slnko nezapadne pod obzor – polárnych dní. Čím bližšie sa určité miesto náchádza k pólu, tým viac je na ňom v priebehu roka polárnych dní a polárnych nocí. Na severnom póle začína polárna noc 23. septembra a končí 21. marca. Na južnom póle je to opačne.
