Interhelpo

Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku. Zaniklo roku 1943.

Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJK – SES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
 Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj

Pôvod a vznik

Vznik Interhelpa bola reakcia na výzvu Vladimíra I. Lenina, pomôcť vybudovať socializmus na území dnešného Kirgizska. V roku 1924 bola medzi sovietskou vládou a predstaviteľmi Interhelpa uzatvorená dohoda o presídlení do Kirgizska. Družstvo vzniklo ako myšlienka českého komunistického agitátora Rudolfa Marečka, ktorý istú dobu žil v Kirgizsku. 24. apríla 1925 prišiel do Kirgizska prvý vlak (14 vagónov s vybavením - stroje pre stolárske, zámočnícke, sústružnícke, kolesové, krajčírske a obuvnícke dielne, poľnohospodárske stroje, stroje pre koželužne, kompletná píla) a 303 osôb z Československa.

V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Československa, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je o tom pamätná tabuľa.[1]

Názov Interhelpo vznikol z medzinárodného jazyka ido a znamená vzájomná pomoc. Ido bolo zreformované esperanto a zakladateľ družstva Rudolf Mareček ho chcel využívať ako spoločnú reč v novej vlasti československého družstva. Jazyk sa však na svetovej pôde a ani v Interhelpe neujal a členovia družstva využívali skôr "spontánne esperanto", teda zmes slov z češtiny, slovenčiny, nemčiny, maďarčiny či ruštiny.[2]

História

Každý člen vstupujúci do družstva musel zaplatiť vysoký členský príspevok aj cestovné, rodiny tak často predávali celý svoj majetok. Za takto získané a do družstva vložené peniaze boli v Československu nakúpené popri hospodárskych strojoch aj stroje a zariadenia pre textilnú výrobu a garbiareň.

Po príchode do Biškeku museli členovia družstva niekoľko mesiacov žiť v starom vojenskom lágri, kde v čase prvej svetovej vojny držali rakúsko-uhorských vojakov. Viacero detí aj dospelých zomrelo na nákazu týfusom či na maláriu. Družstvo vybudovalo celý rad prevádzok "na zelenej lúke". V kirgizských stepiach v okolí mesta Frunze (dnešný názov je Biškek) boli postavené a uvedené do prevádzky tieto zariadenia:

  • 1925 prvá elektráreň v Kirgizsku
  • 1927 textilná továreň (Klement Gottwald)
  • 1928 taviareň
  • továreň na nábytok[3]

Ďalej vybudovali nemocnice, poskytli technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice a priehrady Čustroj, pri zavlažovacích prácach a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska (vládna budova, štátna banka a pod.).

Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.

V roku 1935 pracoval v podnikoch družstva veľký, zjednotený mnohonárodný tím. Medzi 525 členov družstva bolo 261 Rusov, 76 Ukrajincov, 40 Slovákov, 39 Čechov, 22 Maďarov. 21 Nemcov, 14 Kazašov a 52 ľudí iných národností.[4]

Známi členovia Interhelpo

Zaujímavým faktom je, že známy politik Pražskej jari Alexander Dubček bol účastníkom Interhelpa, spoločne so svojimi rodičmi. Družstvo navštívili aj spisovatelia Peter Jilemnický a Július Fučík. Jilemnický o družstve napísal aj poviedku vo svojej knihe Kompas v nás. Členom družstva bol napríklad aj Marek Čulen.

Zánik

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore). Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943, keď bolo včlenené do systému sovietskeho hospodárstva. Väčšinu vedúcich pozícií už vtedy obsadili ruskí občania. Časť členstva družstva bola v čase slatinských čistiek uväznená alebo popravená, iní sa vrátili do Československa.

Galéria
  • Prvý traktor v Kirgizsku
  • Príchod druhého transportu v roku 1926
  • Zemľanky členov družstva. 1928
  • Malý Alexander Dubček (vľavo) v meste Frunze (Biškek). 1925

Pozri aj

Referencie
  1. http://zilina-gallery.sk/picture.php?/2845/category/277
  2. POLLÁK, Pavel. Internacionálna pomoc československého proletariátu národom SSSR. 1. vyd.. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1961. S. 315.
  3. ‘interhelpo: internationalists in central asia’ by relicts of another future | Readymag [online]. interhelpo: internationalists in central asia, [cit. 2020-12-29]. Dostupné online.
  4. История улиц: Улица Интергельпо » FOTO.KG - Проект "КЫРГЫЗСКИЙ ФОТОАРХИВ" [online]. www.foto.kg, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.