Ferdinand Čapka

Narodil sa 15. augusta 1905 vo Viedni v rodine významného občana mesta, majstra stolárskeho cechu. Po štúdiu na umeleckopriemyselnej škole navštevuje v roku 1930 viedenskú Akadémiu výtvarných umení u Petra Behrensa. Štúdium dokončil v roku 1935 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Svoj prvý projekt, kino v Novom Jičíne realizoval už v roku 1933 spolu s L. Kammelom. Do Žiliny pozval Čapku už v polovici tridsiatych rokov architekt Michal Maximilián Scheer, ktorý sa v tom čase podobne ako Peter Behrens zúčastnil súťaže na žilinskú synagógu. Na víťaznom Behrensovom návrhu sa výrazne podielal samotný Ferdinand Čapka ako študent.

Už od začiatku tridsiatych rokov zapojil do prúdu architektonickej moderny. Vo svojej tvorbe vychádzal z funkcionalizmu, ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. V spolupráci s F. Bednárikom v rokoch 1933 – 38 vznikli diela, z ktorých väčšinu tvorili víťazné návrhy z architektonických súťaží. Boli to, napríklad škola v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v Banskej Bystrici (1935), železničná stanica v Žiline (1937). Pozoruhodná je administratívna budova elektrární v Žiline (1940), ktorá pripomína najlepšie diela nemeckého expresionistu Ericha Mendelsohna. So spolupráce s Bednárikom pochádza aj hotel na Donovaloch (1936) alebo riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938). V ďalšom období spolupracoval s M. Scheerom. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí tržnica v Žiline z roku 1941 (spolupráca M. Šesták) a taktiež obchodná škola a gymnázium v Prešove z rokov 1941 – 1942. Až do roku 1948 pracoval samostatne. V štyridsiatych rokoch sa sústredil na stavby horského charakteru, kde v prevažnej miere používal miestne materiáli, ako drevo a kameň. Charakteristické je citlivé zakomponovanie diela do prírodného prostredia. Od roku 1948 bol architekt Čapka zamestnaný v žilinskom Stavoprojekte, kde tvorivo pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Tu sa spolu s L. Bauerom zapojil aj do tvorby novej urbanistickej koncepcie mesta. Pri návrhu sídelného útvaru Hliny I – IV v Žiline (1957) dosiahol prijateľnú väzbu historického jadra Žiliny s novou zástavbou formou tvorby nových priestorov – nám. Ľ. Štúra a polyfunkčnej zástavby žilinského bulváru, ktorý možno právom považovať za najvydarenejší urbanistický počin 50. rokov 20. Storočia. V šesťdesiatych rokoch vznikli ďalšie hodnotné diela ako hotel Boboty vo Vrátnej, chata na Popradskom plese (s Bauerom), Dom odborov v Žiline (s Řepom), hotel v Komárne. Z posledných Čapkových konceptov sa realizovali banky VÚB Žilina (1979) a VÚB Čadca (1984). V roku 1975 udelili architektovi Čapkovi cenu Dušana Jurkoviča za súborné dielo.

• 1905 – narodil sa vo Viedni
• 1930 – absolvoval viedenskú Akadémiu výtvarných umení u Petra Behrensa
• 1933 – realizoval svoj prvý projekt kina v Novom Jičíne (s L. Kammelom)
• 1935 – 1949 – spolupráca so svojím neskorším švagrom Františkom E. Bednárikom, Michalom M. Sheerom a Mikulášom Šestákom
• 1938 – uzatvoril manželstvo s Editou Masarzovou (1918)
• 1940 – 1948 – viedol samostatnú projektovú kanceláriu v Žiline
• 1948 – 1980 – pracoval v podniku Československé stavebné závody (Stavoprojekt)
• 1975 – cena Dušana Jurkoviča za celoživotné dielo
• 1980 – odchod do penzie
• 1985 – stal sa zaslúžilím členom Zväzu slovenských architektov
• 1987 – zomrel 3. septembra v Žiline, kde je aj pochovaný
• 1994 – od tohto roku nesie stredoslovenská cena za architektúru jeho meno
• 2005 – pri príležitosti 100. výročia narodenia bola udelená akademickému architektovi Ferdinandovi Čapkovi in memoriam cena Genius loci solnensis, ktorú každoročne udeľuje Zbor Žilincov významným osobnostiam mesta

• 
  hotel Boboty, vo Vrátnej
• 
  Budova stredoslovenskej energetiky, v Žiline

• Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava, 1999
• Dulla, M a kolektív: Majstri architektúry, Perfekt, 2007

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand Čapka

• Diela architekta Ferdinanda Čapka v Žiline