Svätá zem

Svätá zem (lat. Terra Sancta; arab. الأرض المقدسة; hebr. ארץ הקודש‎; starogr. Άγιοι Τόποι) je jeden z expresívnych názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou. Oblasť má veľký náboženský význam pre tri svetové monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo a islam), pretože v tejto oblasti sa stali udalosti posvätné pre všetky tieto náboženstvá.

Mapa z roku 1759 zobrazujúca antické severné (Izraelské) a južné (Judské) kráľovstvo a územie dvanástich kmeňov
Jeruzalem – centrum Svätej zeme - mesto posvätné judaizmu, kresťanstvu i islamu

V židovskej tradícii hrá veľkú úlohu aj ďalší názov – zasľúbená zem. Tá bola podľa biblickej tradície darovaná Bohom potomkom starozákonného patriarchu Abraháma[1].

Po desiatej egyptskej rane boli Židia zázračne oslobodení z faraónovho područia. Hospodin Izraelitov viedol do zasľúbenej zeme. V čase, keď Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde dostal od Boha desatoro prikázaní[2], urobili Izraeliti zlaté teľa a dopustili sa tak modlárstva. Za tento ťažký hriech ich Boh odsúdil k štyridsaťročnému putovaniu púšťou. Na konci putovania zomrel Mojžiš vo veku 120 rokov. Jeho nástupca Jozue doviedol Izraelitov do zasľúbenej zeme[3]. Vstup do zasľúbenej zeme nastal prekročením rieky Jordán. Výmer svätej zeme je podľa Joz 1,4 Od pustiny Libanonu k veľkej rieke Eufratu, celá zem Heitov k veľkému moru k západu slnka.

Referencie
  1. Gn 15,18 — 21
  2. Ex 20,1-17
  3. Dt 34,4-12, Joz 1,1-4

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätá zem

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatá země na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.