Černík

Černík leží na 48,152070° s. z. š. a 18,223057° v. z. d.. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 190 m n. m., stred obce má výšku 129 m n. m.[4] Katastrálne územie obce má výmeru 1 339 ha (13 390 322 m²).
Na západe Černík susedí s obcou Komjatice, na juhu s Mojzesovom, na východe s obcou Maňa – jej časťou Malá Maňa, a s Kmeťovom, na severe s Michalom nad Žitavou a Vinodolom – jej časťou Dolný Vinodol, a na severozápade s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce).[5]

Obec Černík leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Nitry. Západná časť chotára je na mokrej, čiastočne lužným lesom porastenej nive Nitry, východná na vyšších terasách a svahoch juhozápadného okraja Žitavskej pahorkatiny, pokrytých sprašmi.[4]

Informačná tabuľa pred Obecným úradom v Černíku so základnými údajmi, s mapou obce, kultúrnoturistickými dominantami a verejnými inštitúciami

Typickým pre obec je kopec Výhon s výškou 190 m nad morom s vinicami na jeho juhozápadných svahoch, severojužný pozdĺžny predel tvorí rieka Nitra a súbežná Hlavná ulica, časť západnej a severozápadnej strany katastrálneho územia lemujú lesy s názvami Berek a Bažantnica a na severovýchode obce sa rozprestiera Horný háj. Majú výmeru 315 ha. Poľnohospodárska pôda najmä na východe a západe zaberá 900 ha. Obrábané a neobrábané vinice zaberajú asi 100 ha.[6]

Hlavnými hospodárskymi drevinami sú topoľ, šľachtený, dub, jaseň, agát, cer, javor a lipa. Les je bohatý aj na huby, ako dubáky, bedle, pečiarky, michalky, rýdziky a iné.[7] Na rovinných poliach sa pestuje sa predovšetkým obilie, repka olejnatá, slnečnica, ale aj zelenina.[5] JRD v obci obhospodarovalo 65 ha viníc (ktoré sa však po roku 1989 zmenili na neobrábané, neošetrené a zaburinené). Asi 35 ha viníc je v súčasnosti vo vlastníctve jednotlivých občanov. K miestne pestovaným odrodám sa radili (radia) Rizling vlašský, Tramín, Burgundské šedé, Malinger, Veltlínske zelené a ružové, Silván zelený, Muškát othonel, zo stolových odrôd Košútovo hrozno, Kozie cecky, Otelo, Isabella a i.[6]

Rieka Nitra, s miestnym názvom Cetinka, preteká obcou severojužným smerom. Prechádza cez ňu most (s cestou do susednej obce Komjatice), ktorý spája intravilán obce so zalesneným a poľnohospodársky využívaným extravilánom na západe územia.
V západnej časti chotára je Rybník o výmere asi 2,5 ha vodnej plochy. Na severovýchode patrí obci časť štrkoviska (cca 3 ha), nazývaného aj Štrkáreň a na mapách Komjatické štrkoviská. (Vodná plocha, ktorá vznikla ťažbou štrkopieskov, má celkovú výmeru 33,9 ha a leží z väčšej časti v katastrálnom území susedných Komjatíc.) Obe vodné plochy sú využívané rybármi na rybolov, na rekreačné vychádzky rodín z obce[8] a štrkovisko aj na rekreačnú turistiku a vodné športy.

Obec Černík má niekoľko častí s historickými pomenovaniami:

• Beťár (pravdepodobne tu bolo sídlo Malého Černíka s písomnou zmienkou z roku 1221; význam je „beťár", „huncút")
• Búdy (časť v strede obce pri kostole; boli v nej tri uličky „prepojené“ do kruhu)
• Horný koniec (kedysi v časti bývali želiari, neskôr hofieri, bola to najchudobnejšia časť obce)
• Padelky (dolná časť obce od kostola smerom na juh; traduje sa, že význam názvu je podľa obyvateľa, ktorý rád veci „prekrúcal“)
• Vlasák (od obce je vzdialená asi 2 km smerom na východ, za lesom Horný háj; osada patrila do politickej obce Černík).[9]

• Hlavná (smeruje pozdĺž celej obce popri rieke Nitre, je na nej 6 autobusových zastávok)
• Krížna (je paralelná s Hlavnou a spája Urbanovú s Vinohradníckou)
• Pálenická (názov podľa niekdajšej pálenice známej v širokom okolí)
• Ulica Polovice (názov podľa lánu Polovice)
• Urbanova (názov podľa sochy sv. Urbana)
• Vinohradnícka (chodilo sa po nej do gazdovských a grófových vinohradov).[9]

Černík sa prvý raz spomína v stredovekej listine z roku 1156 ako Cernic.[10] Proprium „Černík“ v sebe skrýva slovenské slovenské slovo „čierny“. Slovenský jazykovedec Ján Stanislav uvádza ako etymologicky pôvodný tvar slovo Černík, a taktiež uvádza, že „v listine teda je presný zápis dnešného tvaru“.[11] Názov obce Černík, v miestnom nárečí „Černok“, podľa ďalších historických dokladov znel Chornok utraque (1428), neskôr Felsewchornok (1439) a Alsochornok (1444), Cschornok (1886) a Čornok (1920). Po roku 1945 bol prijatý dnešný názov – zodpovedajúci najstaršiemu zaznamenanému názvu – „Černík“. Doložený je aj názov Malého Černíka ako Churnuk (1221).[4] Autor monografie obce Černík 1156 – 2000 J. Ondrišek uvažuje o možnom význame názvu z latinských slov: cer cernik, čo podľa neho môže byť dub – dubový les (ktoré sú aj dnes v chotári obce), cernõ (rozoznávať, vidieť; poznávať, znamenať a i.), cornũ (vojensky krídlo) či (rameno rieky), ku ktorému sa aj prikláňa. Táto hypotéza však nezahŕňa práve najstarší tvar Cernic z roku 1156, z ktorého J. Stanislav vyvodzuje slovenský pôvod slova totožný s dnešným názvom obce.[11]

Najstaršie archeologické doklady osídlenia v katastrálnom území Černíka pochádzajú z obdobia eneolitu (sídlisko s kanelovanou keramikou).[4] Zo staršej bronzovej doby sa v severnej časti obce na ľavom brehu Citenky – rieky Nitry (na poli Horné Polovice) našli okrem kostier bronzové šperky, jantárové perly (súdkovitého a kruhovitého tvaru), fragmenty džbánov a iných hrncovitých nádob a i.[12] V bývalej časti chotára Balát (v smere k lesu Berek) sa našli aj hroby, ktoré možno datovať do mladšej fázy maďarovskej kultúry. V obci sa objavili aj neskorolaténske sídliskové nálezy (železná kopija, nákrčníky z masívneho bronzového drôtu, aké sa objavujú v bohatých hroboch napr. v Hornom Jatove v Trnovci nad Váhom [12]) a rímsko-barbarské sídliskové nálezy.[4]

K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové nálezy zo 7. – 9. storočia.[13] V bezprostrednej blízkosti chotára Černíka je v susedných Komjaticiach slovanské osídlenie najvýraznejšie doložené v 9. a 10. storočí, t. j. v období Veľkomoravskej ríše a v období po jej zániku, keď tu evidujeme až 5 sídlisk a 5 pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že Komjatice – ich územie blízko Černíka – zohrávali významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry.[14] Bohaté archeologické nálezy v obciach Komjatice, Černík či Ondrochov-Lipová sú dostatočnými dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej či Svätoplukovej ríše.[13] Korene a kontinuitu straroslovenského osídlenia pred prvou písomnou zmienkou o obci dokladá aj jej najstarší zachovaný písomný slovenský názov „Cernic“ z roku 1156, čo je presný zápis dnešného tvaru „Černík“.[11]

Obec Černík má 1 010 obyvateľov, z toho 506 žien a 504 mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2008).
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 1 003 obyvateľov (50,15 % žien a 49,85 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 428 obyvateľov (44,62 % žien a 55,38 % mužov), pracujúcich 309 (40,45 % žien a 59,55 % mužov) a nezamestnaných 91 (42,86 % žien a 57,14 % mužov). V obci bolo 394 domov, trvalo obývaných 323 domov.

Prevažná väčšina obyvateľov obce Černík sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.

• Zloženie obyvateľstva podľa národností (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
  • Slováci – 98,80 %
  • Maďari – 0,30 %
  • Česi – 0,70 %
  • Rómovia – 0,00 %
  • Poliaci – 0,00 %
  • Ostatní – 0,20 %

• Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
  • Rímskokatolícke – 96,51 %
  • Evanjelické – 0,10 %
  • Gréckokatolícke – 0,10 %
  • Pravoslávne – 0,10 %
  • Ostatné – 0,69 %
  • Bez vyznania – 1,30 %
  • Nezistené – 1,20 %

• Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, dvojloďová neobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1864. V roku 1948 bola realizovaná prístavba bočnej lode. Interiér je zaklenutý českými plackami.[15] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je taktiež členená lizénami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• Klement Poláček (* 1929 - † 2017), rímskokatolícky kňaz, salezián, pedagóg, profesor psychológie na Saleziánskej pápežskej univerzite v Ríme.