Kolta

Obec sa nachádza v miernom údolí riečky Paríž, v Bešianskej pahorkatine, geomorfologickej časti Podunajskej pahorkatiny. Leží vo východnej časti okresu, 22 km východne od Nových Zámkov, 35 km juhozápadne od Levíc a 42 km severozápadne od Štúrova. Cez Koltu prechádza cesta I/75 (Nové Zámky – Veľký Krtíš), ktorú tu križuje II/589 do Pribety.

Názov obce je podľa predpokladu odvodený od keltského pomenovania, hoci nateraz nie je jazykovo ani historicky doložený. Podľa osadníkov vtedajšej usadlosti v lokalite dnešnej Starej Dediny vzniklo pomenovanie Keltha/Kelta. Práve v danej lokalite bola preskúmaná keltská mohyla - Gulbišov kopec.

Pobyt človeka v okolí obce potvrdili archeologické nálezy z obdobia okolo roku 2500 pred Kr. Významné stopy tu zanechali Kelti a následne Rimania, ktorí mali v oblasti Podunajska viaceré sídliská (Iža, Chotín Bajč a i.). V 4. storočí na tomto území žili germánske kmene Gótov, ktorých následne na krátky čas vystriedali Huni. Rozpad hunskej ríše umožnilo tzv. sťahovanie národov, počas ktorého sa na územie Slovenska dostali Avari a Slovania. Počas existencie Veľkomoravskej ríše oblasť obývalo slovanské etnikum, priamo spadajúce pod vplyv centra v Nitre. Po rozpade ríše sa do oblasti Kolty dostali skupiny staromaďarského kmeňa Huba. Územie bolo majetkom Ostrihomského arcibiskupstva a hoci najstaršia písomná zmienka o Kolte pochádza až z roku 1337, s určitosťou bol jej chotár obývaný už predtým. Kláštor v lokalite „Templom Puszta“ ovládali Templári, ktorých nahradil rád premonštrátskych rehoľníkov.

Zemepán sídlil v novej osade Kolta, no obchodný a remeselnícky život sa sústreďoval v osade Kerékszálás, kde bola okrem kláštora aj farnosť. V 15. a 16. storočí tu prosperoval rod Kürthyovcov, ktorých krypta sa dodnes nachádza pod kostolom. Nasledovalo obdobie tureckého rabovania, ktoré postihlo v roku 1669 aj osadu Kerékszálás. Vyrabovaný kraj začali po ústupe Turkov obyvatelia opäť osídľovať a nové osídlenie vzniklo aj na území dnešnej Kolty. Veľmi poškodený zostal aj kláštor v Pustom Kostolíku, kde zostala časť zachránených mníchov Paulínov. V 18. storočí vznikla priamo v obci samostatná farnosť a obec sa mení z poddanskej na zemiansku. Život v Kolte ovplyvnil aj príchod nemeckých kolonistov v druhej polovici 18. storočia, ktorí okrem nových zvykov priniesli aj nové technické vedomosti, medzi nimi raritu - veterný mlyn. V tom čase žilo v obci okolo 1000 obyvateľov, mala zriadený obecný magistrát s matrikou, zmapovaným chotárom a jarmočným a tržným právom. V nasledujúcich desaťročiach určovali smer vývoja obce najmä statkári, poskytujúci prácu miestnemu obyvateľstvu.

Zásadné zmeny nastali odchodom veľkostatkárov po II. svetovej vojne a veľkým míľnikom bolo i zavedenie elektriny a elektrického osvetlenia obce. Začala sa rekonštrukcia poškodených a výstavba nových objektov, medzi inými vznikla Materská škola a zdravotná ambulancia. V roku 1949 vzniklo JRD, začal premávať autobus do Nových Zámkov a svoju prevádzku začalo kino a amatérske divadlo. V roku 1951 žilo v Kolte už 2000 obyvateľov, preto bolo otvorené viacero predajní a vznikla aj stomatologická ambulancia. Rímsko-katolícky kostol bol vybavený novými zvonmi a v roku 1974 bol zrekonštruovaný. V 70. rokoch bola postavená nová administratívna budova MNV, pošta, nákupné stredisko a čerpacia stanica pohonných hmôt, o niečo neskôr sa rozšírila budova ZŠ a dokončila výstavba komunikácií a chodníkov.

Po Nežnej revolúcii bola realizovaná plynofikácia obce, dokončený bol obecný vodovod i krytá tribúna na ihrisku. Miestne Poľnohospodárske družstvo zamestnáva 205 pracovníkov a spolu s PD Čechy obrába 2593 hektárov pôdy.

• Oficiálna stránka obce