Mikulovský mier

Mikulovský mier bola medzifáza povstania Gabriela Betlena proti Habsburgovcom a katolíckej cirkvi v rokoch 1619 – 1629.

Gabriel Betlen obsadil takmer celé Slovensko a skonfiškoval majetky cirkvi. Jeho prívrženci, či už šľachtici, alebo ľud, ho začali opúšťať, takže musel čo najskôr prerušiť vojnu. 11. októbra začal rokovania s cisárskym dvorom a 6. januára obidve strany podpísali mier v Mikulove. Podľa podmienok mieru sa Betlen vzdal zabratého územia spolu s uhorským kráľovským titulom. Namiesto toho dostal titul „ríšske knieža“, dve sliezske kniežatstvá Opole a Racibórz, doživotnú držbu siedmich hornouhorských (teda prevažne východoslovenských) stolíc a ročný príspevok 50 tisíc zlatých na vydržovanie pohraničných pevností. Mier prisľuboval uhorským stavom zachovávanie práv a privilégií, ktoré ustanovil snem v roku 1608.