Jaroslav Vrchlický
Jaroslav Vrchlický, vlastným menom Emil Frida (* 17. február 1853 – † 9. september 1912), bol český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ.
| Jaroslav Vrchlický | |||
| český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ | |||
 | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Rodné meno | Emil Frida | ||
| Narodenie | 17. február 1853 | ||
| Louny, Rakúske cisárstvo (dnes Česko) | |||
| Úmrtie | 9. september 1912 (59 rokov) | ||
| Domažlice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko) | |||
| Alma mater | Karlova univerzita | ||
| Rodičia | Jakub Frida Marie, rod. Kolářová | ||
| Príbuzní | Sofie Podlipská (svokra) | ||
| Manželka | Ludmila Podlipská (1879 – ) | ||
| Deti | Eva Vrchlická, Milada Vrchlická, Jaroslav Vrchlický ml. | ||
| Dielo | |||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
 | Jaroslav Vrchlický (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Život
Pochádzal z Loun, jeho otec bol kupcom. Detstvo strávil v Ovčároch pri Kolíne. Gymnázium študoval v Slanom (od. roku 1862) v Prahe a Klatovoch, po jeho ukončení (1872) študoval, na želanie rodičov na bohosloveckej fakulte. Už v roku 1873 prestúpil na filozofickú fakultu v Prahe, kde študoval dejepis, filozofiu a francúzsku literatúru, ktorú neskôr prekladal.
Počas štúdií sa zoznámil s Winterom, Sládkom a Jiráskom a spolu založili skupinu Lumírovcov (Jirásek potom prešiel k Ruchovcom).
Od roku 1875 pracoval ako vychovávateľ a tajomník grófskej rodiny v Taliansku.
Po návrate pôsobil ako učiteľ a v roku 1877 bol vymenovaný za tajomníka na českej technike, neskôr sa stal profesorom moderných vied a získal čestný doktorát.
Roku 1879 sa oženil s Ludmilou Podlipskou, s ktorou precestoval takmer celú Európu.
V roku 1901 ho spolu s Antonínom Dvořákom, cisár vymenoval za člena Panskej snemovne ríšskej rady vo Viedni, kde vystupoval a obhajoval požiadavku všeobecného hlasovacieho práva. Ako človek bol nesmierne činný, okrem iného bol členom Kráľovskej akadémie v Padove, členom tovarišstva poľského v Paríži a samozrejme čestným občanom mnohých českých miest. Na univerzite prednášal literatúru, bol jedným z prvých členov Českej akadémie vied. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Dielo
Vrchlického dielo obsahuje viac ako 200 zväzkov okrem iného (cez 80 básnických zbierok, 50 divadelných hier).
Jeho zbierky a drámy sa pomerne dobre čítajú. Vrchlický sa snažil dokázať, že čeština môže vyjadriť všetko, že sa to skutočne dá, ale niekedy tieto tvary pôsobia podivne a nepekne.
Neskoršou generáciou bol (generácia 90. rokov 19. storočia) veľmi kritizovaný až odsudzovaný. Proti jeho dielu vystúpil napríklad aj Tomáš Garrigue Masaryk. Nasledujúca generácia básnikov si uvedomila silu jeho diela a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších českých básnikov.
Vrchlický svojim dielom pripravil pôdu pre symbolizmus. Jeho cieľom bolo vytvoriť poéziu, ktorá by sa vyrovnala európskemu básnictvu a stelesňovala harmonický ideál človeka. Zaujímali ho historické námety, predovšetkým vývoj ľudstva. Pokúšal sa vytvoriť zbierky, ktoré by zachytávali vývoj ľudstva. Inšpiráciu čerpal v Legende vekov od Victora Huga. Pri tomto mapovaní histórie nachádzal najväčšiu inšpiráciu v antike.
Básnické zbierky
Lyrika
- Z hlubin
- Dědictví Tantalovo
- Brevíř moderního člověka
- Ekology a písně – osobná lyrika
- Poutí k Eldorádu – milostná a prírodná lyrika
- Dojmy a rozmary – láska k žene, prírode a ľuďom
- Hudba v duši
- Moje sonáta
- Zlatý prach
- Okna v bouři – písané v kríze, v tom čase (90. roky) prebiehal spor s Ruchovcami a v súkromí prežíval manželskú krízu.
- Meč Damoklův – písané v rovnakom čase ako Okna v bouři
- Písně poutníka – písané v rovnakom čase Okna v bouři
- Pavučiny – písané v rovnakom čase ako Okna v bouři.
- Korálové ostrovy
- Strom života (Co tkví v kořenech)
- Co tkví v haluzích (Co zní v koruně)
- Má vlast – vlastenecká lyrika
- Mýty – spracováva legendu o svätom Prokopovi.
- Sonety samotáře
- Démon láska
- Skvrny na slunci
- Píseň klasů – báseň, v ktorej klasy rozprávajú, o živote chudobných vidieckych ľudí. Opisuje tu ich prácu na poli.
- Motlitba na Řípu – v tejto básni sa sedliaci modlia k dedovi Čechov, aby dal otcom silu a deťom dobrý život. Aby svätý Juraj ochránil českú zem.
Epika
- Duch a svět – kolísanie medzi optimizmom a pesimizmom. Dáva tu do súvislosti umenie a rozum, Staroveké Grécko je symbolom optimizmu. Volá po harmónii s prírodou. Verí v ľudské poznanie a silu rozumu.
- Zlomky epopeje – cyklus epických alebo lyricko-epických básni
- Nové zlomky epopeje
- Kytka balad
- Fresky a gobelíny
- Selské balady – sociálna balada podľa skutočných udalostí z prelomu 17. a 18. storočia (gróf Breda). Zachytáva ľudovú vzburu. Vrchlický zachytáva predovšetkým prelomové okamihy. Ídea tohto diela je v myšlienke, že človek nikdy nesmie vzdať svoj boj, musí si stáť za svojimi názormi. Zo zbierky vyplýva, že každé zlo musí byť potrestané. Chce vzbudiť národ na boj za svoje práva.
Zbierky reagujúce na politiku
- Panteon
- Hlasy v poušti
Próza
Jeho poviedky sú ironické a sentimentálne.
- Barevné střepy – román, obsahuje mnoho autobiografických prvkov
- Loutky
- Povídky ironické a sentimentální
Divadelné hry
Divadelné hry písal pre Národné divadlo
- Trilógia
- Drahomíra
- Bratři
- Knížata
- V sudu Diogenově
- Soud lásky
- Noc na Karlštejně – komédia z českého prostredia, postava Karola IV. Vrchlický tu použil historku, že Karol IV. staval Karlštejn ako hrad, kde nemali prístup ženy. Táto historka sa medzi ľuďmi udomácnila, ale nie je pravdivá. Dielo bolo úspešne sfilmované.
- Smrt Odyssea
- Hippodamie – trilógia, zhudobnil ju Zdeněk Fibich
- Smrt Hippodamie
- Smír Tantalův
- Námluvy Pelopovy
- Svatá Ludmila
Literárna kritika
- Básnické profily francouzské
- O poezii Jana Nerudy
- Poezie francouzská nové doby
Zachovala sa korešpondencia s jeho ženou – Ludmilou Podlipskou, z čias jeho pobytu v Taliansku, v ktorej vedie filozofické a literárne úvahy. Boli uverejnené až po jeho smrti, vydávajú sa ako literárne dielo.
Okrem toho sa zachoval celý rad článkov v mnohých časopisoch (Máj, Česká revue, Světozor, ...)
Preklady
Jeho preklady sú jedny z najlepších. Prekladal z 18 národných literatúr (najviac z francúzštiny, taliančiny a španielčiny) predovšetkým poéziu, klasickú aj modernú. (Victor Hugo, Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, William Shakespeare, atď.). Dá sa o ňom povedať, že si na preklad vyberal náročné a kvalitné diela (Faust, básne V. Huga, Traja mušketieri, Andersenove rozprávky a iné).
Ukážka z diela
"Za trochu lásky
Za trochu lásky šel bych světa kraj
šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý
šel v lednu, ale v duši věčný máj
šel vichřicí, však slyšel zpívat kosy
šel pouští a měl v srdci perly rosy
za trochu lásky šel bych světa kraj.
Jak ten, kdo zpívá u dveří a prosí'."
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jaroslav Vrchlický- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaroslav Vrchlický