Višňové (okres Žilina)

O pôvode názvu jestvujú tri teórie; prvá hovorí o založení dediny na mieste zarastenom višňami, druhá odvodzuje pomenovanie podľa vyvýšeného položenia (nadmorskej výšky), na ktorom bola obec založená, tretia odvodzuje názov od priezviska dedičného richtára Višňovského.[4]

Historické názvy obce sú[5]:

• 1393 Wysnew
• 1438 Wyssnowa
• 1439 Felfalu
• 1474 Wysnyewe
• 1598 Wysnowe

Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry,[6] v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár od 420 po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú kotlinu i Kysuce.

Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová, Úplaz, Minčol, Horná i Dolná roveň a Valientov diel.[7]

Severnú pahorkatinnú časť chotára tvoria štrkové nánosy, južnú hornatinnú v Lúčanskej Malej Fatre druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné pôdy, stredne ťažké fluvizeme a pseudogleje, lesy sú len v južnej časti.[5] Neďaleko centra obce sa nachádza malý lesopark, miestnymi nazývaný Hájik. V minulosti sa v doline ťažilo zlato a na úpätí Hoblíka istý čas aj dolomit.

Fara v budove z 18. stor.

Kaplnka v areáli bývalého majera

Kaplnka na ul. Podvŕšie

Najstaršími dôkazmi osídlenia okolia obce je popolnicové pohrebisko z bronzovej doby, kedy ľud lužickej kultúry obýval návršie v susednej Rosine, len niekoľko sto metrov od súčasnej hranice chotára Višňového. Vtedajší osídlenci sa zaiste pohybovali aj mimo vymedzený priestor svojho sídla. Archeologický prieskum počas výstavby diaľnice odhalil v blízkosti obce črepy pravekej keramiky, predbežne datovanej do doby bronzovej a železnej. Počas tohto prieskumu boli pri hranici s turianskym chotárom objavené tiež nateraz nedatované pozostatky mohylových objektov.[9] Priamym svedectvom osídlenia chotára boli aj slovanské mohyly z 9. storočia na severných svahoch vrchu Hoblík, ktoré však boli zničené poľnohospodárskou činnosťou.[10]

V 14. storočí v súvislosti s tzv. nemeckou i valaskou kolonizáciou, stúpla hustota osídlenia tunajšieho regiónu. Višňové nesie stopy oboch typov osídľovania, čo potvrdzujú názvy niektorých častí chotára (Goleštan, Štamriky, Grance...). Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1393 ako Wysnew, doložená je z roku 1438 ako Wyssnowa, z roku 1439 ako Felfalu, z roku 1474 ako Wysnyewe, z roku 1598 ako Wysnowe, maďarsky Visnyó alebo Felsővisnyó (za Uhorska). Obec patrila panstvu Lietava, začas panstvu Strečno, nakoľko ležala na ich hranici. Z roku 1514 sa spomína gotický kostol s drevenou vežou, ktorý bol neskôr nahradený súčasným chrámom.

Okolo roku 1550 boli obyvatelia obce protestantskej viery. Višňovčania sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a nádenníctvom.[5] Urbársky súpis z roku 1539 podáva svedectvo o poddanom postavení obce, ktorá v tom období mala 24 domov, faru a školu. Uplatňovaním pravidla „čie panstvo, toho náboženstvo“ spôsobovalo, že najmä v 17. storočí boli tunajší obyvatelia raz katolíkmi, inokedy evanjelikmi. Vďaka zázračným uzdraveniam v kostole sv. Mikuláša koncom 17. storočia (od 1674) sa z neho stalo pútnické miesto, o čom bola vydaná aj malá knižka rosinským farárom. V 18. storočí sa starý kostol pútnikom javil tesný a preto bol v rokoch 1769 – 1782 vybudovaný súčasný kostol. Od roku 1787, resp. 1788 bola vo Višňovom opätovne založená farnosť, keďže v období reformácie sa pre nedostatok kňazov stala filiálkou rosinskej farnosti. Za podpory mecenášov z radov šľachty, ktorí mali v obci kaštieľ a pozemky (Ordódyovci, kremnický mešťan, banský úradník a niekdajší richtár Ján Zafiri a i.), no i kráľovského dvora Márie Terézie a samotnej cirkvi, boli v rokoch 1816 – 1820 ku kostolu pristavené dve 36 m vysoké veže.[11]

Popis máp vojenského mapovania Uhorska z konca 18. storočia spomína kostol a šľachtický dvor, no tiež potok, či mohutnými stromami husto zalesnené okolie. V dobrom stave boli cesty do Rosiny a Trnového, cesta do Turia bola kvôli blatistému podkladu prejazdná v závislosti od počasia. Veľké škody v obci spôsobili zemetrasenia v polovici 19. storočia, obyvateľstvo pobúrila aj revízia chotárnych hraníc obce a komasácia, realizovaná v roku 1867. Oživenie priniesol veľkostatkár, stavebný inžinier, bankár a podnikateľ Rudolf Krupec, ktorý odkúpil Ordódyovskú kúriu a na majetku presadzoval moderné princípy hospodárenia. Na jeho pozvanie tu istý čas strávil budúci prezident ČSR T. G. Masaryk. Zo zámoria sa vracajúci ľudia skupovali majetky a okrem tak potrebných peňazí prinášali nové poznatky, vedomosti a zručnosti, ktoré menili život v obci a v obci požívali všeobecnú úctu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prišla do obce vlna prisťahovalcov z Poľska, ktorí putovali za lepšími životnými podmienkami na juh cez Kysucké Beskydy.

Po biede, ktorú priniesla prvá svetová vojna, nastalo postupné oživenie; hrali sa divadlá, bola založená organizácia požiarnikov (hasičov) s vlastnou kapelou. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec, zachovalo sa tkáčstvo, výšivkárstvo, košikárstvo, včelárstvo a chov oviec. Obec opakovane navštívili Andrej Hlinka a Jozef Tiso, ktorý bol už ako prezident prvej Slovenskej republiky slávnostným rečníkom počas púte mužov v roku 1939. Druhá svetová vojna sa čiernym písmom v dejinách obce zapísala najmä dátumom 3. september 1944, kedy po ostreľovaní partizánmi vojenskej hliadky Nemci vypálili niekoľko domov a ku kostolu odviedli na popravu množstvo mužov. Posledné jednotky nemeckej armády na Hoblíku a Valientovom diele zlikvidovala 1. brigáda 1. Československého armádneho zboru 29. apríla 1945.

Celé dvadsiate storočie bolo obdobím zásadných zmien a najväčších premien obce. Vybudovaná bola cesta zo Žiliny a v roku 1932 zavedená elektrina. Po druhej svetovej vojne bola postavená materská škola, zavedená pravidelná autobusová linka, zavedený telefón, vybudovaný obecný rozhlas a v roku 1959 dokončená nová budova základnej školy. Životnú úroveň pozdvihla výstavba spádového vodovodu, nákupného strediska, futbalového ihriska, kúpaliska a lyžiarskeho strediska na Holom diele. Kultúrny dom si obyvatelia svojpomocne postavili a skolaudovali 15. decembra 1982, kedy však už bolo Višňové mestskou časťou Žiliny (1980 až 1991). Po zmene režimu nastal rozvoj v podnikateľskej činnosti obyvateľov, vznikli prvé prevádzky a firmy. Pri oslavách 600-ročnice prvej písomnej zmienky obec navštívil prezident Michal Kováč. Bola dokončená plynofikácia obce, zavedená káblová televízia, vybudovalo sa nové futbalové ihrisko a zrekonštruoval areál kúpaliska. V rámci rekonštrukcie kostola boli v septembri 2005 opravené veže kostola a opravené a vysušené omietky. V roku 2008 bola dokončená kanalizácia, v obci pribudli chodníky, nové povrchy ciest a vybudovaná nová telocvičňa a multifunkčné ihrisko.

Kostol sv. Mikuláša

Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Višňové (okres Žilina)

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1769, staviteľ P. Miller, postavený na mieste staršieho gotického spomínaného v roku 1514, v rokoch 1816 – 1820 doplnený dvoma vežami a výmaľbou od Jozefa Hanulu v roku 1902. Väčšina vnútorného zariadenia je baroková z 18. storočia.
• Kúria z konca 18. storočia (dnes fara)
• Kúria klasicistická z prvej polovice 19. storočia (už asanovaná)
• Skupina chránených stromov Lipy vo Višňovom, bola vyhlásená v r. 1982. Je to 5 líp veľkolistých a malolistých v okolí kostola, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm.

Kultúrny dom a Obecný úrad

Súčasná obec poskytuje svojim obyvateľom vhodné podmienky pre život, čo dokazuje kontinuálny nárast počtu obyvateľov. V obci sú vybudované všetky inžinierske siete (elektrická energia, voda, zemný plyn i kanalizácia), obecný rozhlas, káblová televízia a opravujú a rozširujú sa cestné komunikácie. V obci je vybudovaná voľne dostupná wifi zóna, meteostanica a ochranu majetku a bezpečnosť na frekventovaných lokalitách pomáha zabezpečovať kamerový systém.

Občania i návštevníci obce majú k dispozícii kultúrny dom, materskú i základnú školu, telocvičňu, multifunkčné ihrisko, nákupné stredisko, penzión, pizzériu, 6 pohostinstiev, poštu, ambulanciu praktického lekára či kaderníctvo. Pre deti sú vybudované 4 detské ihriská a obyvateľom najmä v letnom období slúži na relax areál kúpaliska s plážovým ihriskom. Spojenie s mestom zabezpečujú prímestské linky SAD Žilina.

V obci sa konajú pravidelné i jednorazové kultúrne podujatia, ako napr. fašiangový sprievod masiek, stavanie mája, deň obce, uvítanie detí do života, MDD, deň úcty k starším, šarkaniáda, rozsvecovanie stromčekov a iné. Väčšina podujatí sa koná v kultúrnom dome, ktorý poskytuje moderné a dobre vybavené priestory na spoločenské podujatia. Mnohé aktivity sa realizujú v spolupráci s materskou a základnou školou, ako aj farským úradom, ktoré sa aktívne venujú rozvoju kultúry a podpore voľnočasových aktivít detí.

Už od 17. storočia je obec známa mariánskymi púťami. Tisícky pútnikov sa každoročne v prvý júlový víkend prichádzajú pokloniť višňovskej Panne Márii do najväčšieho chrámu severozápadného Slovenska. Okrem hlavnej Púte rodín sa koná Púť mužov a Púť rodičov kňazov. Baroková kópia gotickej Madony sa stala prototypom pre mnohé ľudové drevorezby.

Tradície

Príprava silvestrovskej vatry

O zachovanie a rozvoj folklóru v obci sa už tri desaťročia usiluje spevácky súbor Višňovanka a folklórny súbor Deva. Pevné miesto v živote obce má fašiangový sprievod s pochovávaním basy, stavanie mája, mariánska púť, ale aj silvestrovská vatra a hviezdicový výstup na Minčol.

V obci dlhoročne pôsobí hasičský zbor, klub Jednoty dôchodcov, urbárske a poľovnícke spoločenstvo, Klub slovenských turistov aj Telovýchovná jednota, zastrešujúca 7 oddielov.

V roku 1598 mala obec 24 domov a okolo 200 obyvateľov, v roku 1720 to bolo 25 daňovníkov, v roku 1784 mala obec už 95 domov, 115 rodín a 821 obyvateľov. V roku 1828 bolo vo Višňovom 92 domov a 1113 obyvateľov, na prelome 19. a 20. storočia sa k pobytu hlásilo 1092 katolíkov a 12 židov. V roku 1910 tu žilo 1324 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti, koncom roka 2014 už 2825 obyvateľov.

Chata v lyžiarskom stredisku

Prostredie, v ktorom sa nachádza obec, ponúka veľmi dobré podmienky na šport. Jeho rozvoju napomáha i blízkosť Žiliny, kde sa nachádzajú organizované oddiely mnohých, i menej tradičných športov. TJ Višňové v súčasnosti zastrešuje cyklo-bežecký, futbalový, nohejbalový, lyžiarsky, turistický, stolnotenisový a šachový oddiel.

V obci a jej okolí sú podmienky na:

• futbal: obec má 2 futbalové a multifunkčné ihrisko
• stolný tenis: v kultúrnom dome sú upravené priestory
• šach: v kultúrnom dome sú upravené priestory
• nohejbal, floorbal i volejbal: v telocvični
• turistiku: od kostola je značený turistický chodník 2728 na vrch Minčol
• cyklistiku: obcou vedie cyklistický chodník z Rajeckej doliny do Žiliny a v okolí sú dobré podmienky na horskú cyklistiku
• lyžovanie: nad obcou je lyžiarsky areál Holý diel s 3 vlekmi
• plávanie: v obci je prírodné kúpalisko
• kulturistiku: v kultúrnom dome je moderná posilňovňa[12]

Neďaleko obce sa nachádza menšie športové letisko a na začiatku malebnej doliny sa nachádza Višňovská a Hoblíkova jaskyňa.

Obcou prechádza cesta III. triedy, umožňujúca spojenie so Žilinou (cez Rosinu) i Rajcom (cez Turie). Dopravu s mestom zabezpečuje SAD Žilina.

Juhozápadne od obce sa buduje diaľnica D1, ktorá bude tunelom Višňové prekonávať Malú Fatru medzi Žilinou a Martinom.

• 
  Obec Višňové
• 
  Hasičská zbrojnica a pošta
• 
  ZŠ vo Višňovom
• 
  Kúpalisko v obci

Panoráma obce

• Kostol sv. Mikuláša
• Višňovská dolina
• Tunel Višňové
• Letisko Višňové
• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Višňové (okres Žilina)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Višňové (okres Žilina)

• História višňovského kostola
• Vizualizácia diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala (tunel Višňové)
• Letecký pohľad na obec

facebook obce

• Oficiálne stránky obce