Nohejbal

Na Slovensko prišiel nohejbal z Čiech, kde vznikol v roku 1922 ako futbal cez šnúru. K nám ho priniesli futbalisti Slavie Praha, ktorí tento šport „objavili“, až po 2. svetovej vojne. V roku 1945 si v Piešťanoch krátili čas na volejbalovom ihrisku kopaním futbalovej lopty cez natiahnutý špagát. Táto netradičná hra zaujala miestnych vodných pólistov a plavcov, ktorí sa k pražským futbalistom pridali a novú hru sa rýchlo naučili.

Druhou historickou „baštou“ nohejbalu na Slovensku sa stal Martin. Aj sem ho priniesli českí futbalisti. V roku 1963 odštartovala mestská nohejbalová súťaž v Piešťanoch a uskutočnilo sa aj prvé medzimestské stretnutie Piešťany – Martin. Rok 1963 je považovaný za oficiálny začiatok nohejbalu na Slovensku. Od roku 1968 fungovala pravidelná, ale neoficiálna moravsko–slovenská liga, v ktorej súťažili obe slovenské družstvá. V prvom ročníku zvíťazila Slávia Kroměříž, v ďalších dvoch Piešťany.

V roku 1973 vzniká prvá oficiálna nohejbalová súťaž na Slovensku – 1. slovenská národná nohejbalová liga. Štartovalo v nej 6 družstiev: Kúpele Piešťany, Dukla Martin, Tesla Bratislava, Slovan CHZJD Bratislava, G1M Púchov a Keramoprojekt Trenčín. Táto súťaž sa hrala systémom šiestich turnajov, z ktorých tri boli vo dvojiciach a tri v trojiciach. Prvým víťazom sa stali Kúpele Piešťany. V tom istom roku sa konal aj prvý oficiálny priateľský zápas medzi českým a slovenským nohejbalovým výberom. Česi porazili Slovákov presvedčivo 8:0.

Oficiálny nohejbalový zväz pod názvom Výbor nohejbalového zväzu SÚV ČSZTV vznikol 5. novembra 1974. Jeho prvým predsedom sa stal Igor Rosenberg. Na Slovensku prechádzal systém súťaží od okresných a krajských až po 1. nohejbalovú ligu.

Do roku 1987 sa hrali súťaže osobitne na Slovensku a v Česku. V roku 1987 vzniká (po takmer 12-ročnom úsilí) Česko-slovenský nohejbalový zväz. Od nasledujúceho ročníka (až do rozdelenia Česko-Slovenska v roku 1993), sa organizovali Majstrovstvá Česko-Slovenska, a to turnajovým spôsobom s účasťou prvých troch družstiev z oboch národných líg.

V roku 1987 bola vo Švajčiarsku založená Medzinárodná nohejbalová asociácia (Federation Footballtennis Association – IFTA). Zakladajúcimi členmi boli Taliansko, Anglicko, Švajčiarsko a Nemecko. Členom sa stal aj Česko-slovenský federálny nohejbalový zväz (ČSFNZ). V roku 1991 sa vo Švajčiarsku a Maďarsku konali prvé Majstrovstvá Európy v nohejbale jednotlivcov (Kaposvár, H), dvojíc (Szolnok, H) a trojíc (Meiringen, CH). Česko-Slovensko reprezentoval najúspešnejší nohejbalový oddiel celoštátnej federálnej ligy - Nohejbalový klub DPMK Košice. Košičania pod hlavičkou reprezentácie ČSFR vybojovali premiérový európsky titul v súťaži trojíc (Ivanecký, Bertko, J. Žigala, Forrai, Šimočko), strieborné medaily vo dvojiciach (Ivanecký, Bertko, J. Žigala) a bronzovú v jednotlivcoch (J. Žigala).

Na druhých Majstrovstvách Európy v roku 1993 v Bukurešti sa po prvý raz predstavili reprezentácie Slovenska a Česka samostatne. So ziskom jednej zlatej (trojice: Ivanecký, Bertko, J. Žigala, Pittner, Forrai) a dvoch strieborných medailí (dvojice: Ivanecký, Bertko, Gabriš; a jednotlivci: J. Žigala) sa stalo Slovensko najúspešnejšou krajinou tohto európskeho šampionátu.

Do histórie nohejbalu na Slovensku sa zlatými písmenami zapísal rok 1994 a 1. Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v Mekke slovenského nohejbalu - v Košiciach. Zúčastnilo sa na nich 15 krajín zo štyroch kontinentov. Najúspešnejším tímom šampionátu sa stalo domáce Slovensko so ziskom jednej zlatej (trojice: L.Ivanecký, L.Bertko, J.Gabriš, J.Žigala, Š.Forrai) a dvoch strieborných medailí (dvojice: L. Ivanecký, L. Bertko, J. Gabriš; a jednotlivci: J. Žigala).

V Košiciach sa začiatkom septembra roku 2000 uskutočnili aj 1. Majstrovstvá sveta žien a juniorov. Slovenskí reprezentanti opäť potvrdili, že patria medzi svetovú špičku. Získali dve zlaté medaily v kategórii žien (trojice a dvojice) a po jednej zlatej (dvojice), striebornej (trojice) a bronzovej medaile (jednotlivci) v kategórii juniorov.

Mimoriadne úspešný rok 2000 potvrdili na Majstrovstvách sveta v Prostějove aj muži. So ziskom dvoch zlatých (trojice: Patrik Perun, Richard Makara, Martin Perun, Ján Chovan, Július Pittner; a dvojice: Patrik Perun, Štefan Forrai, Marek Novosad) a jednej striebornej medaily (jednotlivci: Štefan Forrai) sa stali jednoznačne najúspešnejšou krajinou tohto svetového šampionátu.