Kamenná Poruba (okres Žilina)

Podhorská obec leží v Rajeckej kotline, približne 3 km východne od Rajca. Porubskou dolinou tečie Porubský potok, ktorý sa na okraji Rajeckých Teplíc vlieva do Rajčanky.

Prístup je po ceste III. triedy z Rajeckých Teplíc cez Konskú, miestne cesty však vedú aj do susedného Rajca a Kuneradu. Rajecké Teplice sú vzdialené 5 km, Žilina necelých 20 km.

Kamenná Poruba vznikla pravdepodobne tak, že niektorý kastelán Matúša Čáka vyčlenil z chotára Konskej územie na novú osadu. Tunajšie dedičné richtárstvo asi prevzal v druhej polovici 14. storočia Žilinčan Albert, predok zemianskej rodiny Kardošovcov.

Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine nitrianskeho konventu z roku 1368 ako Stephanburbaya v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Vtedy spolu so Stránskym a Konskou patrila gemerskému rodu Balogovcov. Z názvu obce možno usudzovať, že jej vlastníkom bol nejaký Štefan. Neskôr patrila zemianskemu rodu Kardošovcov, ktorého predkovia boli dedičnými richtármi a na prelome 15. a 16. storočia žili v Sádočnom.

Kamenná Poruba sa vyvíjala ako zemianska dedina. Bývali v nej zemania, ktorí podliehali lietavskému hradu. Podľa urbára z roku 1543 bolo tu 13 roľníckych rodín (z nich tri mali nemecké mená Gloczner, Paczuot, Wurcz), 10 želiarov, 2 richtári.

Koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia bol tu zemiansky rod Práznovských. Podľa dejín nitrianskeho biskupstva od Jozefa Vuruma peter Praznovský roku 1490 testamentárne polovicu Poruby daroval paulínskemu kláštoru svätého Jána Krstiteľa v Lefantovciach. Roku 1523 rod Práznovských dal do zálohu 5 poddanských pozemkov rodine Egresdyovcov. Roku 1545 bola obec prisúdená Pavlovi Práznovskému. Podľa názvu obce dosala meno tunajšia zemianska rodina Porubských. Roku 1535 sa spomína Michael Porubský de Poruba.

Koncom 17. storočia sa časť Poruby dostala do držby žilinskej rezidencie jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 dedičným richtárom tu bol Ján Porubský. Rezidencii podliehali 3 sediaci a 4 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Habrun, Hlavatý, Hodas, Hodes, Chovan, Jaško, Kasak, Porubčanský, Smieško, Valach, Valachovič. Roku 1707 bolo v Kamennej Porube 6,5 sedliackych usadlostí, 14 želiarov, 5 podželiarov a 4 pažitníci.

Príbuzenskými vzťahmi vzrastal počet zemianskych rodín v Kamennej Porube. Roku 1798 tu boli zemepánmi barón Sobek a zemiankske rodiny Motešický, Serdahely, Kvašaj, Beňovský, Borčický, Rašovký, Uhliarik, Višňovský. Okrem prvých troch rodín všetci sídlili v Porube.

Roku 1831 bývajúcimi tu zemepánmi boli Balaša, Beňovský, Huljak, Sobek, Pongrác, Uhliarik, Velič. Ďalej Adamovič, Borčický, Motešický, Rašovký, Vrana, Višňovký, ktorí mali malé parcely. Neskôr pribudli Frývaldský a Otlik. Zemianskych kúrií bolo v obci viac. Z chotára patrila poddaným len štvrtina. Keďže Kamenná Poruba bola zemianskou obcou, roku 1887 sa tu zriadil poštový úrad a roku 1904 notársky úrad. Zemianske tituly boli úradne zrušené roku 1918.

Družobná obec s rovnakým názvom sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou.

• Ľubomír Stanček (* 1955) – kňaz, spisovateľ a profesor

Obec v podhorí Lúčanskej Fatry ponúka vhodné možnosti pešej turistiky a cykloturistiky. Porubskou dolinou vedie značený turistický chodník do sedla pod Hnilickou Kýčerou v hlavnom hrebeni pohoria. Viaceré turistické atrakcie sa nachádzajú v okolitých sídlach.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamenná Poruba (okres Žilina)

• Oficiálne stránky obce