Gbeľany

Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, na južnom okraji Kysuckej vrchoviny, asi 8 km východne od centra Žiliny. V tesnej blízkosti na západ sa nachádza výrobný závod Kia Motors Slovakia a MOBIS. Prístup do obce vedie po ceste II/583 (Žilina - Terchová), ktorá vedie stredom obce.

Výhodná poloha na okraji kotliny, chránenej zo severu pásmom hôr, priťahovala ľudí už od praveku. Blízke nálezy z Varína a vrchu Straník dávali tušiť osídlenie ľudom z mladšej doby bronzovej (1250 - 1000 pred Kr.) a mladšej doby železnej (750 pred Kr. - 0) aj v tejto lokalite, čo potvrdili nálezy keramického materiálu, kameňov, železných zlomkov a iných drobných predmetov v roku 1967. Fragmenty nálezov z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, obdobia hradištného až po stredovek dokladujú prakticky kontinuálne osídlenie okolia obce v trvaní 3000 rokov. Nález bronzového kosáka z obdobia strednej doby bronzovej (8. – 5. stor. pred Kr.) a názov obce, odvodený pravdepodobne od slova „gbeľ“, čo je dutá miera na obilie, tak možno dať do súvisu.

Vznik samotnej obce Gbeľany sa datuje do 13. storočia, pričom najstaršia písomná zmienka o Villa Belene pochádza z roku 1434. Písomne doložené názvy sú: Koblen (1362), Possessio Gbelan (1483), Possessio Kbeleny (1520), Gbeblan, Gbelany (1773), Egberlény (1907) a od 1920 Gbeľany. Od vzniku poddanskej obce tá patrila panstvu Strečno a majetok tak vlastnil uhorský panovník. V roku 1421 prešlo panstvo do majetku rodu Dersffy, neskôr Esterháziovcov a Wesselenyovcov. Po účasti Františka a Ladislava Wesselényho na protihabsburskom sprisahaní bolo panstvo aj s okolitými obcami darované Fridrichovi a Jánovi Löwenburgovcom. Vzniklo samostatné panstvo so sídlom v Tepličke, ktoré zahŕňalo aj Gbeľany. Po neskoršom delení vzniklo v roku 1749 Gbelianske panstvo, kde patrili Gbeľany, Dolný Vadičov, Lutiše, Pažite, Riečnica, Terchová, Tižina a časť Strečna. V roku 1812 sa novými majiteľmi panstva stali Nyáriovci zo Sučian, v roku 1863 rodina Zichy a v roku 1883, po svadbe Šarloty Zichy, rodu grófa Juraja Majlátha. Posledným majiteľom Gbelian bol Ferdinand Majláth, ktorý zomrel v roku 1929 a pochovaný je lesíku Dielec. Vdova sa vydala za grófa Révaya zo Štiavničky, no po jeho skorej smrti odišla rodina do Bratislavy, odkiaľ sa po druhej svetovej vojne odsťahovala do Švédska.

Obyvatelia sa živili najmä chovom dobytka a ťažbou dreva v okolitých lesoch, no zastúpené boli výroba a predaj liehovín, mlynárstvo a prenájom jatiek. Popri hlavnom sídle boli panské majere aj vo Vrátnej doline a v Lutišiach. V Gbeľanoch sa nachádzali rozsiahle hospodárske budovy i pálenica z roku 1886.

Z polovice 18. storočia pochádza barokový kaštieľ, dodnes stojaci uprostred parku, ktorý bol v rokoch 2014 – 2015 rekonštruovaný a dnes slúži ako luxusný hotel.[4] O niečo mladšia je klasicistická kúria v Sučianskej záhrade (parku), postavená v prvej tretine 19. storočia. Nyáriovci si na cintoríne postavili koncom 19. storočia mauzóleum v pseudogotickom slohu, slúžiace aj ako ako kaplnka.

Z roku 1827 pochádza pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal zhotoviť gróf Karol Nyári.

V obci sa nachádza základná škola, materská škola, obecná knižnica, futbalový klub žiakov a dorastencov.

• Ján Franek - bývalý česko-slovenský reprezentant v boxe, držiteľ bronzovej olympijskej medaily

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Gbeľany

• 
  Pohľad na obec
• 
  Klasicistický kaštieľ v Gbeľanoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gbeľany

• Webstránky obce