Turie

Vstupná brána do Turskej doliny je v blízkosti ústia Turského potoka do rieky Rajčianky. Vstup zovierajú kopce Hrádok a Holý diel. O Hrádku koluje medzi ľuďmi povesť, že tam stál drevený hrádok ako bašta k Lietavskému hradu, s ktorým ho spájala podzemná chodba. Pri skúmaní Hrádku archeológovia objavili predmety z doby bronzovej, ale žiadne známky po stavbe. Hrádok pri Turí má dobré signalizačné prepojenie s Hlásnou skalou (bralo pri Rajčianke v Poluvsí), vrchom Žiar nad Kuneradom, Strážovom nad Čičmanmi a tiež vrchom Žiar nad Varínom.

Prvá rodičovská rada bola zriadená pri škole už v roku 1936 pod názvom „rodičovské združenie“ a mala 22 členov. Súčasná rodičovská rada má 8 členov a zasadá podľa potreby. Rodičovská rada organizuje pre deti každý rok Mikulášsku diskotéku, Maškarný ples a Detský maratón na Deň detí.

Pramene, z ktorých by sa dal určiť presný vek kostola neexistujú. Kostol bol pôvodne stavaný v románskom slohu, no ten bol neskoršími úpravami veľmi narušený. Niektorí okolití kultúrni pracovníci tvrdia, že kostol mal byť údajne husitského pôvodu, podobne ako Kostol sv. Štefana v Žiline. Dnes sa však už vo vedeckom svete pochybuje o takzvanom husitskom pôvode slovenských kostolov a pripúšťa sa len ich úprava a opevnenie. Pôvodne bol asi farským kostolom, ale v Kanonických vizitáciách spísaných zhruba v posledných 200 rokoch, sa spomína len ako filiálny kostol fary v Rosine. Posledné polstoročie patrí správa pod farnosť Višňové.

Interiéru kostola dominuje oltár v barokovom slohu z roku 1720. V strede oltára je zachovaný pôvodný obraz sv. Michala archanjela – od neznámeho maliara.

V severnej časti (katastra) obce „Na zemanskom“ sa nachádza kaplnka, postavená v roku 1873. Zasvätená bola sv. Rochovi. Kaplnka bola postavená v čase, keď v obci zúrila cholera a mor. Druhá kaplnka neznámeho veku a zasvätenia je postavená v južnom chotári v „Rybnej“. Podľa starších občanov, bola postavená taktiež v čase cholery a slúžila na označenie územia, kde zúrila táto choroba. Ďalšia kaplnka sa nachádza na miestnom cintoríne a posledná pri Gašice studni.

Obyvatelia Turia boli vždy Slováci, preto z národopisného hľadiska nepodliehal národopisný vývoj cudzím vplyvom až do doby tesne pred svetovou vojnou. Zachoval si svoj rýdzi charakter a svojou povahou zapadá do severotrenčianského okruhu, ktorého stredisko je v svojráznej dedine Čičmany. Čičmianske prvky prenikli aj do turského národopisu. V minulosti chodili muži a ženy v krojoch, ktoré si zhotovovali sami domáckym spôsobom.

Muži nosili odev zo súkna, tkaného doma z vlny. Zo začiatku nosili iba súkno bielej farby, až neskôr okolo roku 1900 aj čiernej farby. Z neho robili nohavice, kabát a širokú „halenu“, ktorú nosili prehodenú cez plecia. Šnurovania nemávali, alebo len nepatrné na kolenách, v lete nosievali biele plátené nohavice a košele so širokými rukávmi, ušité z hrubého domáceho plátna. V neskorších časoch sa u mladších mužov, mládencov a chlapcov tešili obľube košele, šité z tenšieho plátna s vyvráteným golierom, ktorý bol bohato vyšívaný motívmi slovenského ornamentu. Ako obuv sa nosili krpce, neskoršie najmä u bohatších aj čižmy. Starí chlapi nosili široké klobúky s hore vyvrátenou strechou. Mladší nosili malé klobúčiky okrúhleho tvaru.

Ženy nosili až do začiatku 20. storočia výlučne len biely kroj z domáceho plátna. Hlavné časti kroja boli rubáš a spodná sukňa, biely „šorc“, ktorý bol husto a drobno skladaný (rámovaný), „rukávce“ vyšívané krížovým stehom, hladký čepiec, z ktorého viseli dve vyšívané „podvíčka“ a biela plátená šatka v jednom rohu bohato vyšívaná plným vzorom a krpce s remienkami.

Keď v roku 1976 vedenie Telovýchovnej jednoty Družstevník Žiar Turie ponúklo nadšencom turistiky vytvoriť v rámci TJ oddiel turistiky tak nikto z nich nezaváhal a 12. decembra 1976 spoločne založili oddiel turistiky. Po ustanovujúcej schôdzi dvanástich členov sa v januári 1977 oddiel rozrástol na 17 členov a títo prví registrovaní turisti v TJ a zároveň v Slovenskej turistickej organizácii (STO), začali svoju aktívnu činnosť.

Pred vianočnými prázdninami sa už organizovaní turisti dohodli, že spoločne so žiakmi základnej školy uskutočnia výstup na Čipčie (926 m n. m.) a Kozol. Stalo sa to v sobotu 8. januára 1977. Vtedy nikto z nich netušil, že sa v ten deň položil základ jednej z najmasovejších akcii zimnej pešej turistiky na Slovensku.

Druhého ročníka výstupu na Čipčie sa zúčastnili aj štyria turisti z Lietavskej Lúčky. Na treťom ročníku 6. januára 1979 sa zúčastnili už aj turisti z odboru turistiky TOM pri Telovýchovnej jednote Slovan Malá Fatra. V súčasnosti sa v závislosti od počasia zúčastňuje výstupu na Čipčie od 700 do 1000 registrovaných účastníkov. V roku 2016 sa 40. ročníka Zimného turistického výstupu na Čipčie zúčastnilo až 1015 registrovaných turistov z celého Slovenska i zo zahraničia.

Po takmer dvojročnom budovaní chodníka na Čipčie sa v roku 2014 ukončilo jeho turistické značenie, ktoré zároveň spája už existujúcu žltú značku na Minčol so zelenou značkou vedúcou na Martinské hole.

7. apríla 1992 sa turistický oddiel vyčlenil z Telovýchovnej jednoty prijatím stanov a udelením samostatného Identifikačného čísla organizácie. Stanovy združenia sa neskôr ešte menili dvakrát a to 12. februára 2005 a o desať rokov neskôr 18. apríla 2015. Prvými zvolenými predsedami KST Turie boli Jozef Mikula, Ján Zábojník a František Lonc, ktorý sa neskôr stal i predsedom KST regiónu Žilina. Ing. Pavol Tandara bol zvolený za predseda klubu 11. februára 2011 a vedie klub doteraz.

V roku 2019 združovalo občianske združenie KST Turie 80 členov z Turia, Višňového, Jasenového, Skalitého i Žiliny.

V kalendári turistických podujatí KST Turie je veľké množstvo akcii, ktoré sa stali trvalou súčasťou života turistov z Turia ako sú Zimný výstup na Čipčie, Zimný prechod Kunerad/Martinské hole, Výstup na Kozol, Lietavský hrad, Skalky, Kľak, Minčol, Nočný výstup na Čipčie, Roháče, Vysoké Tatry a výstup na Hoblík. Vďaka aktivite radových členov klubu, ktorí sú ochotní organizovať v rámci pešej turistiky jednodňové autobusové zájazdy mohli turisti lepšie spoznať Veľký Choč, Vtáčnik, Strážovské vrchy, Slovenský kras, Nízke Tatry, Biele Karpaty a iné pohoria Slovenska. Vo vlastnej réžii zorganizovali zahraničné turisticko – poznávacie zájazdy do Česka, Poľska, Rakúska, Slovinska, Nemecka, Talianska, Rumunska i Ukrajiny.

Členovia klubu nezabúdajú na to, aby sa ich občianske združenie prezentovalo v obci Turie, ako fungujúce spoločenstvo nadšencov prírody a tak sa stali aj iniciátormi každoročnej akcie, na ktorej sa podieľajú aj iné občianske združenia v obci a to jarného čistenia Turského potoka. Nezabúdajú ani na verejné táborisko na Brodkoch, ktoré každoročne na Deň Zeme toto oddychové miesto slúžiace všetkým občanom Turia zveľaďujú a skrášľujú. V priebehu roka sa minimálne dvakrát do roka zúčastňujú brigád na obnove a údržbe značených turistických chodníkov v katastrálnom území obce. KST Turie každoročne organizuje viac než 25 turistických akcií vrátane Plesu turistov, ktorý sa teší veľkej obľube nielen medzi domácimi turistami, ale stáva sa čoraz populárnejším podujatím v povedomí členov regionálnych turistických oddielov.

Klub slovenských turistov Turie má bohatú históriu, ale i živú súčasnosť. Je otvoreným občianskym združením pre každého priateľa prírody. Má veľa plánov do budúcnosti, na ktorú sa pozerajú jeho členovia s optimizmom a tešia sa na množstvo nových zážitkov v kruhu priateľov, ktorých spoločne spája láska k prírode a turistike zvlášť.

Založil ho Emanuel Bátor v roku 1965 pod názvom: Rádioorientačný beh klub Turie. Klub má okolo 60 členov, z toho sú piati z Turia. Najväčšie úspechy zaznamenali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Klub vychoval viacerých víťazov, napríklad Danku Chovanovú – viacnásobnú majsterku Slovenska, Katku Chovanovú – viacnásobnú majsterku Slovenska, majsterku Európy, Petra Jurčíka – majstra sveta alebo Miriam Kráľovú – majsterku Európy.

Organizácia bola založená v roku 1976. Hlavným organizátorom je František Becík, ktorý spolu s pánom Valíčkom vlastní aj najviac poštových holubov. Chov poštových holubov sa v obci teší veľkej obľube a chovatelia sa zúčastňujú rôznych súťaží. Za rok je to spolu až 19 pretekov, ktoré začínajú 1. májovou nedeľou a končia 1. augustovou nedeľou. Úspešní chovatelia sa zúčastňujú aj výstav, tie oblastného významu sa niekoľkokrát konali aj v Turí.

Vznikol v roku 1963 a s menšími prestávkami fungoval asi do roku 2000. V čase vzniku mal až 113 členov, členovia pravidelne usporadúvali výstavy, na ktorých prezentovali svoje výšivky, motýle, kvety a ovocie. Raz ročne sa organizovali aj súťaž v štepení. Pri Základnej škole fungoval záhradkársky krúžok, kde sa deti učili štepiť stromčeky. Pri škole je vybudovaná vtáčia záhrada.

Vznikla v roku 1990 a v súčasnej dobe má 7 členov. Skúšky majú v Kultúrnom dome a skupina vystupuje pri svadbách, pohreboch, regionálnych slávnostiach a rôznych oslavách. V okresnej súťaži Nositelia tradícií získala skupina 1. miesto.

Dobrovoľný hasičský zbor bol založený ešte v roku 1924, do roku 1948 mal však len 18 členov a nedostatočnú výstroj, nakoľko sa používala len ručná striekačka. V roku 1952 bol požiarny zbor premenovaný na Československú požiarnu ochranu, miestnu jednotku a v rokoch 1952 – 1958 niekoľkokrát zvíťazila v súťaži požiarnych družstiev v okrese Žilina a niekoľkokrát i v rámci kraja. V roku 1958 mala jednotka už 64 členov z toho 15 žien. Za dobrú činnosť dostala v roku 1952 motorovú striekačku PPS – 8, v máji 1955 dostala novú motorovú striekačku DVS – 8 a o rok neskôr aj DS – 16 s príslušenstvom.

Jednotka prevádzala aktívnu kultúrnu činnosť hlavne v zimných mesiacoch divadelnými hrami, no neskôr ju nahradil divadelný krúžok. V súčasnosti jednotka usporadúva každoročne fašiangový sprievod dedinou a pravidelne sa zúčastňuje okresných súťaží.