Kostol svätého Mikuláša (Višňové)

Hlavný oltár sa nachádza v západnej časti chrámu a ten pôvodný kostolu daroval žilinský rodák Daniel Dlabač. Centrálnym prvkom barokového oltára je na vyvýšenom tróne umiestnená socha sediacej Madony s dieťatkom na rukách. Pôvodné časti krídlového oltára s bohatou výzdobou, na evanjeliovej i epištolovej strane s dvojicou sôch (sv. Ján Nepomucký a sv. František Xaverský) a Ukrižovaným boli neskôr upravené. Po bokoch oltára pribudli sochy sv. Petra a Pavla a štyri korintské stĺpy, ktoré nesú klasicistický tympanón s obrazom sv. Mikuláša. V oltárnom priestore je veľký obraz Navštívenia Panny Márie.

Samotný oltár má tri časti: najnižšia slúži na odkladanie monštrancie a kalichov s hostiami, v strednej, polkruhovej nike býva vystavený kríž, večné svetlo alebo relikvie. V najvyššej, presklenej časti, je soška Madony. Prikrývadlo bohostánku nesú dvaja anjeli, ďalší pár klaňajúcich anjelov je v jeho hornej časti.[3]

Ľavú stranu hlavnej lode zdobí oltár sv. Antona Padovského, ktorý pätica trnavských majstrov dokončila v roku 1797. Dominuje mu obraz svätca, vzdávajúcemu úctu malému Ježiškovi v náručí matky. Nad obrazom je symbol tzv. Božieho oka. Náprotivný oltár (zrejme od rovnakých majstrov) je z roku 1802 a je venovaný sv. Mikulášovi. Na oltárnom obraze je svätec s trojicou anjelov, ktorí držia biskupskú palicu a tri zlaté jablká. V hornej časti je monogram sv. Márie.[3]

Plastika Kristovho krstu dominuje krstiteľnici, ktorá je prácou Jozefa Točkoviča z Rajca. Pochádza z roku 1810 a nachádza sa v pravej lodi kostola.

Interiér chrámu

Dominuje ľavej časti na okraji bočnej lode a je dielom trojice nitrianskych majstrov. Čelnej strane dominujú kruhové reliéfy, baldachýn zdobí socha Všemohúceho, na spodnej strane holubica.[3]

V kostole sa zachovali pôvodné lavice zo smrekovcového dreva, ktoré vyrobil v roku 1795 mošovský majster Krištof Laur. Okraje lavíc zdobia volúty. Spovedelnice sú približne z rovnakého obdobia a zdobia ich zlátené esovité pletence a rímsy so zuborezom. Umiestnené sú v bočných lodiach kostola.

Pôvodné vitráže boli v chráme osadené začiatkom 20. storočia, zrejme počas realizácie maľby interiéru. Zobrazujú výjavy Nepoškvrneného počatia, sv. Alojza, sv. Alžbety a sv. Antona Padovského. Chrámu ich darovali žilinskí mešťania, súčasní farníci prispeli na ich obnovu.

Je umiestnený na chóre nad vchodom do chrámu a zhotovil ho v roku 1797 Ján Pažický z Rajca. Ide o dvojmanuálový desaťregistrový nástroj so skriňami po stranách medzivežového okna. Výzdobu predstavujú sošky anjelikov, hrajúcich na hudobné nástroje.

Interiér chrámu

Betlehem v bočnej lodi

Pôvodne bol až do začiatku 20. storočia interiér vymaľovaný na bielo, zmenu vykonal až farár Alexej Frátrik. Zorganizoval zbierku a výmaľbu interiéru urobil v rokoch 1901 – 1902 slovenský maliar Jozef Hanula. Popredný maliar kostolných klenieb nadviazal na tradíciu pútneho miesta a vyzdobil interiér ľahko zrozumiteľnými výjavmi s dôrazom na Pannu Máriu a ruženec. Klenbu nad hlavným oltárom zdobí obraz posledného súdu, nad svätyňou je výjav vyhnania z raja. Nasleduje víťazný oblúk s nápisom „Ja som cesta, pravda a život“, odkazujúci na Ježiša a užšie pole s baránkom s kalichom a hostiou (symbol večného života), ležiaceho na knihe. Centrálnu časť hlavnej lode zdobí obraz korunovania Panny Márie, v rohoch sú kruhové medailóny, zobrazujúce zvestovanie, navštívenie, útek do Egypta a smrť Bohorodičky.

Ľavá (južná) loď zobrazuje Máriu s Ježiškom v náručí, obkolesenú radom svätcov. Pravá (severná) loď zobrazuje Pietu – obraz mŕtveho Krista v Máriinom náručí. Strop nad chórom je vyzdobený kruhovou maľbou štyroch postáv, symbolizujúcich vieru, nádej, lásku a múdrosť. Nad chórom je obraz sv. Cecílie s hrajúcimi anjelmi a maliarova signatúra je na oblúku nad rímsou chóru.[3]

V interiéri kostola sa nachádza Krížová cesta, ktorú tvorí 14 maľovaných obrazov. Tie sú rozmiestnené po stenách chrámu.

Po okrajoch oltára sú sochy sv. Petra a Pavla. Svätý Peter je naľavo, v pravej ruke drží knihu a v ľavej, zohnutej na hrudi, drží kľúč. Vpravo je socha svätého Pavla, ktorý v ľavej ruke drží palicu. V priestore svätyne sa nachádza i najnovšia socha Fatimskej Panny Márie, ktorá bola do Višňového privezená priamo z Fatimy. Na víťaznom oblúku, vymedzujúcom priestor svätyne, sú od začiatku 20. storočia umiestnené sochy Božského Srdca Ježišovho (vľavo) a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie (vpravo). Interiér chrámu zdobia ešte sochy sv. Terézie, svätého Jozefa, sv. Antona Padovského a sv. Jána Nepomuckého.[3]

V 80. rokoch bola realizovaná postupná obnova kostola, kedy boli vykonané nátery strechy, fasády, interiéru, doplnené bolo osvetlenie i ozvučenie a generálnou opravou prešiel organ. V 90. rokoch 20. storočia bolo odstránené zábradlie, oddeľujúce svätyňu od hlavnej lode. Výrazná obnova kostola začala po príchode Jozefa Bagina, ktorého zásluhou začala skutočná záchrana pamiatky. Osadené boli kompletne nové strešné časti veží, opravený bol krov i strecha a začalo sa s vysúšaním navlhnutých omietok. V interiéri boli vymenené elektrické rozvody i kabeláž rozhlasu, vymenené boli staré okná i dvere. Reštaurované boli vitráže a inštalované bolo kúrenie. Veže kostola boli po oprave omietok namaľované.[3]