Strečno (obec)

Nachádza sa na ľavom brehu rieky Váh, pod hradom Strečno. Leží vo výške 360 m n. m. a susedí s obcou Nezbudská Lúčka, ktorá leží na pravom brehu rieky. Nachádza sa na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny v mieste prechodu rieky Váh cez pohorie Malá Fatra. Hranice katastrálneho územia obce sú ohraničené medzi okresmi Žilina a Martin. Z juhovýchodu smerom od Martina sa hranica obce začína horskou lokalitou Čierny potok smerom na najvyšší kopec Grúň, pokračuje Javorinou, Lipovou, Javorom, Paprudou na Zlatné po potoku tečúcom cez túto časť obce. Z východnej a severnej strany tvorí hranicu rieka Váh s protiľahlými obcami Varínom a Nezbudskou Lúčkou. Celková výmera obce je 1 317,5 ha. Krásna príroda spolu s dvoma susediacimi hradmi (hrad Strečno a Starhrad) tvoria výnimočný obraz v rámci Slovenska.

Pohľad na hrad

Obec sa prvý raz písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica, no je viac ako isté, že tu ľudia žili už dávno pred týmto rokom, o čom hovoria nálezy predmetov z obdobia púchovskej kultúry. Stopy po pobyte človeka sa našli už z počiatku nášho letopočtu, slovanské sídlisko tu bolo v 9. storočí. Strategickú polohu obce poznali úž dávni predkovia. Vrch Bieda, na ktorom bolo postavené prvé opevnenie a neskôr aj kamenný hrad, dával záruky bezpečnosti pred nepriateľom a umožňoval kontrolu širokého okolia a rieky Váh. Pred niekoľkými storočiami Strečno patrilo medzi podhradské obce zemepanskeho typu.

Práve rieka Váh umožňovala pomerne bezpečne a rýchlo sa dopraviť do vzdialených miest. Umožnila prevážať aj tovar, najmä drevo na pltiach. Život na rieke bol rušný a záznami už od roku 1230 hovoria o pltníctve ako o remesle, ktoré živilo ľudí severného Slovenska plných osem storočí.

Prvá písomná zmienka o obci z roku 1321 je listina kráľa Karola Róberta, v ktorej sa Strečno spomína ako Locus tributorum. V ďalšej listine z roku 1358, ktorú napísal župan Trenčína, sa píše o de Strychen, čiže opäť sa hovorí o mieste, kde sa vyberalo mýto. V roku 1384 sa už píše o hrade, ktorý ma vežu a hradbami uzatvorený priestor. Aj v listine z roku 1384 sa píše o castro Strechyn a vrchnosť v ňom nariaďuje kastelánovi hradu, aby nevyberal mýto od Žilinčanov, ktorí prechádzali vozmi alebo na pltiach popod hrad Strečno. Záznam z roku 1395 hovorí o tom, že poľský kráľ Vladislav útokom dobyl hrad a dal ho svojmu prívržencovi Sudivojovi z Ostrorogu. No po niekoľkých rokoch hrad opäť získal do svojich rúk uhorský kráľ Žigmund. Ostatná história hradu, čiže tá od roku 1397, sa dá charakterizovať ako boj rôznych majiteľov o jeho získanie. Stalo sa to preto, lebo tento hrad začali panovníci dávať svojim prívržencom do daru alebo nájmu za dobré služby.

Strečno bolo od roku 1848 súčasťou Strečnianského hradného panstva

Po zbúraní opevnenia a strhnutí striech sa hrad po roku 1895 začal rozpadávať a dostal sa do rúk obchodníka s drevom Leopoldovi Popperovi. Hrad sa nedal obnoviť a ďalej pustol. 1904 sa Samuel Hahn (ďalší majiteľ) rozhodol strhúť zvyšky hradu a predať kameň na stavbu domov. V roku 1909 sa z hradného brala začal ťažiť vápenec. Práce boli neefektívne a hrad sa dostal do rúk Československého klubu turistov. Hrad následne prežil desaťročia bez povšimnutia.

V Strečnianskej úžine sa uskutočnili počas 2. svetovej vojny prudké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami. Bojov sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov i 155 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica, ktorého autorom bol Ladislav Snopek.

V roku 1977 sa začalo s obnovou hradu, ktorá mala skončiť v roku 1989. Hrad bol pre návštevníkov otvorený až 12. júla 1995, po 18 rokoch rekonštrukčných prác.

Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva zaoberalo aj pltníctvom a lovom rýb, čoho dôkazom je i obecná pečať zobrazujúca rybu. Súčasťou Strečna bola od stredoveku malá osada Zlatné. V roku 1598 mala obec 34 domov. V roku 1784 to bolo už 76 domov (92 rodín a 536 obyvateľov). 1930 to bolo 964 obyvateľov a 190 domov. Ku 31. decembru 1996 v obci žilo 2449 obyvateľov, z toho 1225 žien. Priemerný vek v obci bol 32,3 rokov. V roku 2009 mala obec 2674 obyvateľov, 793 domov a 93 iných objektov.

O obyvateľoch obce sa v minulosti hovorilo, že sú to „smrtiari“. Hovorí sa, že toto pomenovanie vzniklo, keď išli raz ľudia z kostola a melé dieťa sa pred všetkými opýtalo matky, čo navarila na obed. Tá povedala, že navarila „smrte“. Menej známe je pomenovanie obyvateľov, že sú to ľudia „od vody“. Bolo to asi tým, že ľudia sa v obci v minulosti živili prácou na vode – pltníctvom a rybárstvom.

Medzi kultúrne a historické pamiatky, ktoré sa nachádzajú v obci, alebo jej okolí, môžeme zaradiť

• Hrad Strečno, národná kultúrna pamiatka z obdobia gotiky.
• Pamätník francúzskych partizánov na kopci Zvonica, ktorý je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Dokončený v roku 1956 pri príležitosti 12. výročia SNP.
• Kostol sv. Žofie z roku 1847, je evidovaný v súpise pamiatok sa Slovensku
• Starhrad, zrúcanina hradu v katastri obce Nezbudská Lúčka. V okolí sa nachádza národná prírodná rezervácia Starý hrad.
• Pamätník 1. čs. armádneho zboru na vrchu Javorina, v katastri obce Stráňavy.
• Rozhľadňa na Špicáku[4]

Z prírodných hodnôt sa v katastrálnom území nachádza prírodná pamiatka Domašínsky meander.

• 
  Strečniansky hrad
• 
  Kostol v Strečne
• 
  Pamätník francúzskym partizánom
• 
  Pamätník 1. čs armádnemu zboru na Javorine
• 
  Pamätník 1. čs armádnemu zboru na Javorine
• 
  Domašínsky meander

Obec má železničné spojenie osobnými vlakmi s mestom Žilina, pretože cez blízku obec Nezbudská Lúčka (kde je zastávka Strečno) prechádza elektrifikovaná dvojkoľajná trať Žilina – Košice. Popri obci vedie cesta I. triedy číslo 18 zo Žiliny do Vrútok. Občania obce môžu využívať mimo vlakov aj autobusovú dopravu, zaisťovanú SAD Žilina. Za obcou v Strečnianskej tiesňave sa často tvoria dlhé kolóny automobilov a autobusov. Situáciu ma vyriešiť až výstavba diaľnice D1 s tunelom Višňové.

• Šenov, Česko

• Strečniansky hrad
• Bitka v Strečnianskej tiesňave
• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Strečno

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strečno (obec)

• Farnosť Strečno