Kostol svätého Ladislava (Necpaly)

Kostol svätého Ladislava je rímskokatolícky kostol v Necpaloch v okrese Martin. Zasvätený je svätému Ladislavovi, uhorskému kráľovi. V období reformácie slúžil evanjelickej cirkvi.

Kostol sv. Ladislava
Kostol sv. Ladislava.
Pohľad od západu
Patrocínium: Svätý Ladislav (27. jún)
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Obec Necpaly (okres Martin)
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - diecéza Biskupstvo Banská Bystrica
 - dekanát Turčianske Teplice
 - farnosť Turčiansky Peter
Súradnice 48°59′00″S 18°58′13″V
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl gotika
 Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Stredoveké nástenné maľby
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[2]
 - číslo 608/1
 - dátum zápisu 26. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Necpaly - Catholic Church of St Ladislav
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Kostol sa nachádza na južnom okraji obce, na vyvýšenej terase. Obklopený je cintorínom, ktorý je z troch strán ohraničený kamenným múrom.

Farnosť

Kostol bol farským kostolom farnosti Necpaly, ktorá zahrňovala obce Belá-Dulice, Žabokreky, Folkušová, Ďanová a Blatnica. Od 70. rokov 20. storočia farnosť nebola obsadená a bola spravovaná ex-currendo z Turčianskeho Petra. 1. februára 1994 v rámci reorganizácie farností banskobystrickej diecézy bola farnosť Necpaly zrušená a kostol sa stal filiálnym kostolom farnosti Turčiansky Peter. Do tejto farnosti bola začlenená celá pôvodná farnosť s výnimkou Blatnice, ktorá bola pričlenená k farnosti Mošovce a Ďanovej, ktorá bola pričlenená k farnosti Valča.[3]

Stavba

Ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia, pričom niektoré zdroje uvádzajú rok 1222[4], iní autori kladú vznik kostola do obdobia rokov 1250-1260[5]. Okolo roku 1320 bola ku kostolu pristavená sakristia. V 14. a 15. storočí kostol opravili. Koncom 16. storočia loď bola zaklenutá valenou klenbou. Pri tejto úprave sa časť nástenných malieb dostala do priestoru povaly. V 80. rokoch 20. storočia bola vykonaná veľká oprava a úprava interiéru a zároveň sa spravili úpravy znižujúce vlhkosť budovy.

Interiér

Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovávaní príslušníci rodiny Justhovej, ktorí boli patrónmi kostola a farnosti. Pri úpravách v 20. storočí bol vchod do krypty zabetónovaný a vstup do nej nie je možný.

Najvzácnejšou pamiatkou sú zachované fresky v sanktuáriu, ako aj na povale kostola.[5] Predpokladá sa, že fresky sa nachádzajú aj pod maľovkou v lodi kostola, podrobný umelecko-historický prieskum však nebol vykonaný. Tieto fresky boli vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.

  • Obraz svätíc
    (povala, vľavo nad triumfálnym oblúkom, východná stena)
  • Hlavy prorokov
    (triumfálny oblúk)
  • Pieta
    (povala, vpravo nad triumfálnym oblúkom, východná stena)

Súčasťou interiéru bola gotická socha Madony, ktorá bola začiatkom 20. storočia prevezená do Múzea krásneho umenia v Budapešti (maď. Szépművészeti múzeum). Po reorganizácii múzea sa socha stala súčasťou zbierok Maďarskej národnej galérie v Budapešti (maď. Magyar nemzeti galéria)[6]

Iné projekty

Externé odkazy

Referencie
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  3. Schematizmus Banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica : Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, 2009. 255 s. [Cit. 2015-08-27]. Dostupné online.
  4. Schematizmus Banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica : Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, 2009. 255 s. [Cit. 2015-08-27]. Dostupné online. S. 71.
  5. DVOŘÁKOVÁ, Vlasta; KRÁSA, Josef; STEJSKAL, Karel. Stredoveká nástenná maľba na slovensku. Preklad Alfréd Engelmann, Felix Kostolanský, Dana Lehutová, Emília Nemsilová, Viera Šabíková, Daniel Šulc; fotografie Alexandr Paul st.. prvé. vyd. Praha, Bratislava : Odeon, Tatran, 1978. Preklad z českého originálu Středověká nástěnná malba na Slovensku. S. 126-128, obr. 130-134. (slov.)
  6. AGGHÁZY, Mária G.. Régi Magyarországi faszobrok. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1958. S. 172. (maď.)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.