Gymnaziálny kostol

Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[4] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[5] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[6] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[7] resp. v roku 1284.[8] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[5]

Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[5]

Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici. [6]

Vrátený katolíkom bol až v roku 1673. Kráľ Leopold I. nariadil prepoštovi v Spišskej Kapitule, aby do kláštora uviedol jezuitov. Do vlastníctva boli uvedení v roku 1674 a v roku 1677 začali rozsiahlu prestavbu kláštora. Neskôr v priestoroch kláštora zriadili jezuiti Kráľovské gymnázium.[6]

Kláštorný komplex, ktorý stojí pri západných hradbách, je vzorom stredoeurópskej mendikantskej sakrálnej architektúry a patrí k jedinečným stavbám svojho druhu na Slovensku.[6] Sakrálne umenie stredoveku možno obdivovať v samotnom kostole i v unikátnej arkádovej krížovej chodbe s fragmentmi freskovej výzdoby, rajským dvorom a fontánou.

Z gotického interiéru sa zachovala iba Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.[4] Oltáre a ďalšie zariadenie kostola je barokové, zväčša v čiernozlatej farbe. Podľa zachovaných správ, zhotovil toto zariadenie sochár Olaf Engelholm, ktorý prišiel do Levoče údajne z Münsteru (Vestfálsko).[4] Príznačné pre jeho prácu sú postavy anjelov – kariatíd, nesúcich ťažké točené stĺpy, ktoré sa v kostole nachádzajú.[4]

Nástenné maľby v interiéri predstavujú významný medzník v stredovekom monumentálnom maliarskom umení mestského prostredia na Slovensku. Zachovaná kompozícia v tympanone portálu na južnej strane predstavuje korunovanú Madonu s malým Ježišom, sediacu na tróne, po stranách s anjelmi. Na severnej strane sa v obrazovej ploche rozdelenej na dve časti zachovali scény – Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie.[9] Nástennú maľbu v sakristii so scénou Ukrižovania robí výnimočnou motív architektúry, ktorý znázorňuje mestské hradby.[9]

Zaujímavosťou je cyklus siedmych skutkov milosrdenstva na severnej strane lode. Cyklus sa začína na ľavej strane výjavom Krista Trpiteľa, žehnajúceho skutkom milosrdenstva a ľavou rukou ukazujúceho na kalich pri nohách. Skutky sú zachytené v šiestich obrazových poliach - Ubytovanie pocestného, Nasýtenie hladného, Ošatenie nahého, Navštívenie uväzneného, Navštívenie chorého spolu s Napojením smädného a Pochovanie zosnulého.[9] Celý cyklus končí obrazom Svätej Trojice. Znázornená je v podobe troch vedľa seba sediacich a gestami navzájom živo komunikujúcich mužských postáv – Boha Otca, Krista a Ducha Svätého.