Slavkovské plieska
Slavkovské plieska (poľ. Sławkowski Stawek, nem. Schlagendorfer Seechen, maď. Szalóki-tavacskák) sú malé plieska uprostred kosodreviny v Kotle Slavkovských plies, poniže Slavkovskej doliny na úpätí Sennej kopy na sever od Tatranskej magistrály. V súčasnosti je to len jedno pliesko v nadmorskej výške 1 676 m n. m.. Podľa merania pracovníkov TANAPu má plochu 0,100 ha a hĺbku 2,5 m. Pôvodne boli tri, dve však časom vyschli alebo sa sporadicky napĺňajú nepatrným množstvom vody. Preto sa dávnejšie pomenovanie Slavkovské plesá alebo Tri plesá, Tri Slavkovské plesá, Tri Slavkovské plieska objavuje už len v jednotnom čísle Slavkovské pleso alebo Slavkovské pliesko. Rovnako prešlo zmenami aj poľské pomenovanie plies a dnes v poľskom názvosloví sa objavuje, na rozdiel od slovenského, len bežný singulár Sławkowski Stawek. Názov je odvodený od Slavkovskej doliny, ktorá dostala meno po obci Veľký Slavkov, do ktorého chotára toto územie historicky patrilo. [2] Blízko plieska vedie chodník Tatranskej magistrály po červenej 
| Slavkovské plieska | |||
| pleso | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Okres | Poprad | ||
| Obec | Vysoké Tatry | ||
| Súradnice | 49°09′09″S 20°11′00″V | ||
| Hĺbka | maximálna: 2,5 m | ||
| Rozloha | 0,00100 km² (0 ha) | ||
| Nadmorská výška | 1 676 m n. m.[1] | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Zaujímavosť
V roku 1878 z iniciatívy Uhorského karpatského spolku bola v Slavkovskej doline postavená kamenná útulňa. Pozostávala len z jednej izby a slúžila ako nocľaháreň pre turistov, ktorí vystupovali na Slavkovský štít. Neslúžila dlho. V zime roku 1882 ju zničila lavína. Skupina smokovských športovcov sa po mnohých rokoch rozhodla znovu postaviť v Slavkovskej doline malú chatu, ale na bezpečnejšom mieste. Na jar v roku 1945 strhla lavína sklad stavebného materiálu a tak sa výstavba skončila.[2]
Referencie
- MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
