Meander (riečny)
Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes Menderes) v Turecku.
Meander sa skladá z oblúka, horného ramena, ktoré leží od oblúka v smere proti prúdu, a dolného ramena, ktoré leží od oblúka v smere po prúde. Územie uzatvorené vo vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom sa nazýva ostroha. S časťami riečnej doliny, ležiacimi mimo meandra, spája ostrohu tzv. meandrová šija.
Meandre vznikajú v dôsledku bočnej (laterálnej) erózie vodných tokov. Zatláčaním prúdnice k niektorému brehu vodného toku dochádza k diferenciácii brehov na nárazový a nánosový breh.
- Nárazový breh je účinkami nárazov vodného toku podomieľaný a podkopávaný. Má konkávny (dutý) tvar a je často strmší ako protiľahlý nánosový breh.
- Nánosový breh je miestom, kde sa usadzujú riečne sedimenty. Má konvexný (vypuklý) tvar a je často viac plochý ako protiľahlý nárazový breh.
Bočnou eróziou sa meandre postupne rozširujú a pozvoľna sa presúvajú smerom po prúde vodného toku. Ostrohy meandrov sa postupne zmenšujú, meandrová šija sa zužuje a dochádza k zaškrteniu meandra. Vtedy si vodný tok, najmä počas povodní, prerazí cestu naprieč zúženou meandrovou šijou, pričom si skráti cestu. Z niekdajšieho pretekaného meandra vzniká tzv. opustený meander. Uprostred riečnych dolín ostávajú po zaškrtení meandrov z niekdajších ostrôh osamelo stojace pahorky alebo vŕšky, označované ako obtočníky.
Opustené meandre sú v dolinách vodných tokov pomerne častým javom. Pretože voda v nich prestáva prúdiť, menia sa na meandrové jazierka.
- Meandrové jazierko má najčastejšie tvar rožka a volá sa aj mŕtve rameno. Mŕtve rameno je spočiatku vyživované vodou z rieky, ktorá do neho presakuje cez náplavy. Postupne zarastá vodným rastlinstvom a zapĺňa sa hnilokalom vznikajúcim pri rozklade rastlinných a živočíšnych zvyškov. V konečných štádiách sa premení na močiar alebo na mokrú lúku.
- Meandrový pás. Pás územia, v ktorom vodný tok meandruje a v ktorom sa nachádzajú aj opustené meandre a mŕtve ramená, sa nazýva meandrový pás. Šírka meandrového pása a veľkosť meandrov v ňom závisí od veľkosti vodného toku, jeho rýchlosti a záťaže, ktorú unáša. Smerom po prúde sa zväčšuje prietok a zmenšuje rýchlosť vodného toku, v dôsledku čoho šírka meandrového pása rastie. Pri veľkých riekach môže byť šírka meandrového pása až 18-krát väčšia ako riečne koryto. Meandrový pás býva od vyššie položenej časti riečnej nivy niekedy oddelený rôzne vysokou stráňou, ktorá sa nazýva wagram (názov pochádza z Rakúska). Wagram neprebieha priamo, ale v smere toku sa oblúkovito stáča na rozličné strany.
Meandre sa rozdeľujú na voľné a vhĺbené.
- Voľné meandre vznikajú najmä na dolných tokoch riek alebo v rozsiahlejších plochých, rovinných úsekoch. Podľa povahy a vzťahu k okolitému terénu, ktorými preteká vodný tok. Vyznačujú sa tým, že zákruty vodného toku sa tvoria na vlastných náplavoch. Sú veľmi nestále a pri vyššom vodnom stave, ale najmä za povodňových fáz často dochádza k významným zmenám v sústave meandrov. Staré zanikajú a na iných miestach sa vytvárajú nové. Voľné meandre a široké meandrová pásy si vytvorili mnohé rieky aj na Slovensku. Dobre vyvinuté meandrové pásy ležia v doline Dunaja, Moravy, dolného Váhu, Nitry, Ipľa, Hrona, Tisy, Uhu, Bodrogu a i. Meandre väčších riek boli u nás úpravami vodných tokov zväčša umelo zmenené na mŕtve ramená, ktoré v dôsledku poklesu vodnej hladiny postupne vyschli.
- Vhĺbené meandre vznikajú na miestach, kde sa rieky prerezávajú naprieč horskými masívmi. Vhĺbené meandre sa vyznačujú tým, že zákruty vodného toku sa zarezávajú hlboko do skalného podkladu, tvoreného často veľmi odolnými horninami. Na rozdiel od voľných meandrov sú stále a patria často k turisticky najvyhľadávanejším častiam rozličných krajinných celkov.
Medzi krajšie vhĺbené meandre u nás patria štyri meandre Váhu – Kraľoviansky meander v Kraľovianskom prielome medzi Malou a Veľkou Fatrou a meandre Krivého, Domašína a Gabrišovej – v Strečnianskom prielome cez Malú Fatru a meandre Dunajca v Pieninách. Vhĺbené meandre môžu dosiahnuť obrovské rozmery, napríklad 14 km dlhý meander rieky San Juan v južnom Utahu (USA) sa zarezal 260 m hlboko do odolných vápencov. Pri meandroch vodných tokov vyrástli mnohé veľké a významné sídla (Moskva na rieke rovnomennej rieke, Praha na Vltave, Bern na Aare a i.).
