United States Army Air Forces

United States Army Air Forces (skratka: USAAF alebo AAF; v preklade: Armádne vzdušné sily USA[1] alebo Vzdušné sily Armády USA[2]) boli autonómnou leteckou zložkou Armády Spojených štátov (United States Army) počas druhej svetovej vojny a krátko po nej. Vznikli 20. júna 1941 reorganizáciou Leteckého zboru Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps), ktorý sa stal zároveň podriadenou časťou Armádnych vzdušných síl USA. Od marca 1942 boli armádne vzdušné sily na rovnocennej úrovni ako armáda a vojenské námorníctvo. Súčasťou armády tak boli skôr len po formálnej stránke, ale zároveň neboli úplne samostatnou zložkou Ozbrojených síl Spojených štátov (United States Armed Forces). Tou sa stali 18. septembra 1947, kedy na základe Zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947 vznikli súčasné Vzdušné sily Spojených štátov (United States Air Force).

United States Army Air Forces
Rukávový znak Vzdušných síl Armády USA

Rukávový znak Vzdušných síl Armády USA
Krajina Spojené štáty
Existencia1941 – 1947
Vznik20. jún 1941
Zánik18. september 1947
Typvzdušné sily
Funkcialetecký boj
Veľkosť~2 400 000 letcov (marec 1944)
~80 000 lietadiel (júl 1944)
Velitelia
  • generál Henry H. Arnold (1941 – 1946)
  • generál Carl A. Spaatz (1946 – 1947)
Nadradené jednotky United States Army
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
Insígnie
Znakpozri vývoj leteckého výsostného znaku United States Army Air Forces

Názov

  • Vzduchoplavecká divízia Spojovacieho zboru Spojených štátov (Aeronautical Division, U.S. Signal Corps) (1. august 1907 – 18. júl 1914)
  • Letecká sekcia Spojovacieho zboru Spojených štátov (Aviation Section, U.S. Signal Corps) (18. júl 1914 – 20. máj 1918)
  • Divízia vojenského vzduchoplavectva (Division of Military Aeronautics) (20. máj 1918 – 24. máj 1918)
  • Letecká služba Armády Spojených štátov (United States Army Air Service) (24. máj 1918 – 2. júl 1926)
  • Letecký zbor Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps) (2. júl 1926 – 9. marec 1942**)
  • Armádne vzdušné sily USA (United States Army Air Forces) (20. jún 1941 – 18. september 1947**)
  • Vzdušné sily Spojených štátov (United States Air Force) (18. september 1947 – súčasnosť)
  • ** Letecký zbor Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps) sa 20. júna 1941 stal podriadenou časťou Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces). Aj keď bol zbor ako organizácia zrušený 9. marca 1942, napriek tomu zostal až do 18. septembra 1947 ako jedna zo zložiek Armády Spojených štátov (United States Army).

Organizácia

Náborový plagát Vzdušných síl Armády USA

Základnou jednotkou Armádnych vzdušných síl USA bola skupina (Group). Skupina pozostávala väčšinou z troch (niekedy aj viacej) letiek (Squadron)[pozn. 1] rovnakého určenia, napr. stíhacie (Fighter; predtým Pursuit), bombardovacie (Bombardment), prieskumné (Reconnaissance) atď. Letka väčšinou disponovala 16 lietadlami.[4]

Niekoľko skupín tvorilo krídlo (Wing). Rovnako ako skupina a letka bolo aj krídlo označované arabským poradovým číslom. Vyšším organizačným a administratívnym stupňom bola letecká divízia (Division) a letecké veliteľstvo (Command). Leteckú divíziu tvorilo niekoľko krídel a tiež sa označovala arabským poradovým číslom. Letecké veliteľstvo patrilo pod veliteľstvo leteckej armády (Air Force) a označovalo sa rímskym poradovým číslom. Letecké veliteľstvá mohli mať v rámci leteckej armády rôzne určenie, napr. u Deviatej leteckej armády (Ninth Air Force) existovalo IX. veliteľstvo taktického letectva (IX Tactical Air Command, IX TAC) a tiež IX. veliteľstvo stíhacieho letectva (IX Fighter Command; IX FC).[4]

Letecká armáda (Air Force) bola administratívne takmer samostatnou jednotkou. Pozostávala z leteckých divízií (Division) a leteckých veliteľstiev (Command). V priebehu druhej svetovej vojny existovalo celkovo 16 leteckých armád, ktoré pôsobili na rôznych miestach:[4]

  • Prvá letecká armáda (First Air Force) – severovýchod USA
  • Druhá letecká armáda (Second Air Force) – severozápad USA
  • Tretia letecká armáda (Third Air Force) – juhovýchod USA
  • Štvrtá letecká armáda (Fourth Air Force) – západ USA
  • Piata letecká armáda (Fifth Air Force) – Filipíny, Austrália, Holandská východná India, juhozápadný Pacifik
  • Šiesta letecká armáda (Sixth Air Force) – Karibik, Panama, Južná Amerika
  • Siedma letecká armáda (Seventh Air Force) – Havaj, stredný Pacifik
  • Ôsma letecká armáda (Eighth Air Force) – Spojené kráľovstvo (strategická bombardovacia ofenzíva)
  • Deviata letecká armáda (Ninth Air Force) – Stredný východ, severná Afrika, Európa
  • Desiata letecká armáda (Tenth Air Force) – India, Čína, Barma
  • Jedenásta letecká armáda (Eleventh Air Force) – Aljaška
  • Dvanásta letecká armáda (Twelfth Air Force) – severná Afrika, Stredomorie
  • Trinásta letecká armáda (Thirteenth Air Force) – Filipíny, juhovýchodná Ázia
  • Štrnásta letecká armáda (Fourteenth Air Force) – Čína
  • Pätnásta letecká armáda (Fifteenth Air Force) – severná Afrika, Stredomorie, Taliansko (strategická bombardovacia ofenzíva)
  • Dvadsiata letecká armáda (Twentieth Air Force) – India, Čína, Mariánske ostrovy (strategická bombardovacia ofenzíva v Pacifiku)

Veliteľom Armádnych vzdušných síl USA bol generál Henry H. Arnold, ktorý 20. júna 1941 dostal funkciu náčelníka armádnych vzdušných síl (Chief of the Army Air Forces). Armádne vzdušné sily podliehali generálovi George C. Marshallovi – náčelník štábu armády (Chief of Staff of the Army). Vzdušné sily Armády USA mali svojho zástupcu aj v Zbore náčelníkov štábov (Joint Chiefs of Staff), čo bol orgán, kde zasadali americkí aj britskí zástupcovia jednotlivých armádnych zložiek.[4]

Lietadlá Armádnych vzdušných síl USA

Armádne vzdušné sily USA používali veľké množstvo lietadiel rôznych typov a určenia pri plnení svojich misií, vrátane mnohých zastaraných lietadiel, ktoré zostali z obdobia pred júnom 1941 od leteckého zboru. Nasledujúce uvedené typy sú tie, ktoré boli v inventári armádnych vzdušných síl najpočetnejšie alebo sa zúčastnili bojov.

Bombardovacie
Formácia bombardérov B-17G Flying Fortress 532. bombardovacej letky 381. bombardovacej skupiny 8. leteckej armády USA počas letu nad Nemeckom
Stíhacie
P-51D-5-NA Mustang (výr. č. 44-13410; E2-C; pomenovaný „LOU IV“) 375. stíhacej letky 361. stíhacej skupiny 8. leteckej armády USA letí nad Anglickom
Pozorovacie
Dopravné
C-47A-80-DL Skytrain 94. letky na prepravu jednotiek
Cvičné
Dvojica cvičných lietadiel AT-6C-NT Texan počas letu na Arizonou, 1943
  • North American AT-6 Texan
  • Beechcraft AT-11 Kansan
  • Lockheed AT-18 Hudson
  • Cessna AT-8/AT-17 Bobcat
  • Vultee BT-13/BT-15 Valiant
  • Boeing-Stearman PT-13/17 Kaydet
  • Ryan PT-16/PT-21/PT-22
  • Fairchild PT-19/PT-23/PT-26
Ľahké viacúčelové, záchranné, vrtuľníky a klzáky
UC-64 Norseman

Hodnosti

Štruktúra hodností a insígnie príslušníkov amerických armádnych vzdušných síl boli rovnaké ako u armády počas druhej svetovej vojny.

Dôstojníci

11. stupeň 10. stupeň 9. stupeň 8. stupeň 7. stupeň 6. stupeň 5. stupeň 4. stupeň 3. stupeň 2. stupeň 1. stupeň
General of the Army General Lieutenant general Major general Brigadier general Colonel Lieutenant colonel Major Captain First lieutenant Second lieutenant
GA Gen. Lt.Gen. Maj.Gen. Brig.Gen. Col. Lt.Col. Maj. Cpt. 1st Lt. 2nd Lt.

Práporčíci

2. stupeň 1. stupeň
Chief warrant officer Junior warrant officerFlight officer
W/O2 W/O1F/O

Mužstvo

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň 6. stupeň 7. stupeň
bez znaku
Master sergeantFirst sergeant Technical sergeant Staff sergeantTechnician third grade SergeantTechnician fourth grade CorporalTechnician fifth grade Private first class Private
M/Sgt.1st Sgt. T/Sgt. S/Sgt.T/3. Sgt.T/4. Cpl.T/5. Pfc. Pvt.

Vývoj leteckého výsostného znaku Armádnych vzdušných síl USA

Poznámky

  1. U leteckých jednotiek britského Kráľovského letectva, Juhoafrických vzdušných síl, Kráľovských kanadských, austrálskych a novozélandských vzdušných síl sa výraz „Squadron“ prekladá ako „peruť“. Tento termín však vzhľadom na organizačnú štruktúru a počty lietadiel nie je identický s pojmom „Squadron“ pre letecké jednotky Armádnych vzdušných síl USA, v prípade ktorých je vhodnejší výraz prekladu „letka“.[3]

Referencie

  1. STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Štúdia strategického bombardovania USA, s. 102.
  2. DUDEK, Stanislav; BEJČEK, Václav. Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe). Praha : Grada Publishing a.s., 2016. 200 s. ISBN 978-80-271-9356-1. Kapitola V tabulkách použité zkratky, s. 123.
  3. STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Spojenecká pomoc USA a Veľkej Británie rezistencii a ich účasť v SNP, s. 54.
  4. BALOUN, Jiří. United States Army Air Forces [online]. druha.svetova.cz, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online.

Iné projekty

Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.