Juhoslovanské kráľovstvo

Kráľovstvo zaberalo 247 542 km² a v roku 1931 malo 13 929 988 obyvateľov.

Najväčšími skupinami obyvateľstva v roku 1931 boli Srbochorváti (74,4 %), Slovinci (8,5 %) a Nemci (4,3 %), zvyšok tvorili rôzne iné národnosti vrátane Slovákov.

46,4 % obyvateľstva tvorili pravoslávni, 39,4 % rímski katolíci a 11 % moslimovia.

Obyvateľstvo sa väčšinou zaoberalo poľnohospodárstvom (80 %) a chovom dobytka. V produkcii vína bolo kráľovstvo na 4. mieste v Európe. Významné bolo aj rybárstvo a drevárstvo. Priemyselné výrobky štát prevažne dovážal výmenou za vývoz poľnohospodárskych produktov. Obchodoval najmä s Rakúskom, Talianskom a Česko-Slovenskom.

Jednotkou meny bol 1 dinár = 100 para.

1929 - 1939:

• Drávska bánovina (hl. mesto: Ľubľana)
• Sávska bánovina (hl. mesto: Záhreb)
• Prímorská bánovina (hl. mesto: Split)
• Vrbaská bánovina (hl. mesto: Banja Luka
• Drinská bánovina (hl. mesto: Sarajevo)
• Zetská bánovina (hl. mesto: Cetinje)
• Dunajská bánovina (hl. mesto: Nový Sad)
• Moravská bánovina (hl. mesto: Niš)
• Vardarská bánovina (hl. mesto: Skopje)

V roku 1939 boli Sávska bánovina a Prímorská bánovina a časti niektorých ďalších bánovín spojené do novej bánoviny pod názvom Chorvátska bánovina, takže sa ich počet zredukoval z 9 na 8.

Štát vznikol v októbri 1929 premenovaním Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré vzniklo na konci roka 1918 v súvislosti s rozpadom Rakúsko-Uhorska. Na jeho čele stál rod Karađorđevićovcov. K premenovaniu došlo pár mesiacov po tom, ako kráľ v dôsledku národnostných nepokojov zrušil ústavu, rozpustil parlament, vyhlásil diktatúru a zmenil územnosprávne členenie z dovtedajších 32 oblastí na 9 bánovín. Na jeseň 1931 bola prijatá nová ústava, boli znovu vypísané voľby a obnovený parlament, ale postavenie panovníka zostalo silné a boli zakázané národné politické strany. Členenie na bánoviny bolo ponechané.

V roku 1934 chorvátsky radikál spáchal atentát na juhoslovanského kráľa Alexandra I. v Marseille. V nasledujúcich rokoch (1934 - 1941) nedospelého nového kráľa Petra II. zastupovala regentská rada. V rokoch 1935 až 1939 stál na čele juhoslovanskej vlády Milan Stojadinović, ktorý sa pokúšal o zblíženie s veľmocami Osi a zaviedol autoritatívnu vládu. Stojadinovićov nástupca Dragiš Cvetković sa dohodol s Chorvátmi a poskytol im v rámci Juhoslávie autonómiu, teda špeciálne postavenie. Prejavilo sa to aj na administratívnom členení: dovtedajšia Sávska bánovina a Prímorská bánovina (a niektoré ďalšie menšie susediace územia obývané prevažne Chorvátmi) boli zlúčené do jednej bánoviny nazvanej Chorvátska bánovina (veľmi približne na území dnešného Chorvátska).

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa štát stal obeťou agresie Nemecka a Talianska. 17. apríla Juhoslávia kapitulovala, jej územie bolo rozdelené medzi Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko, pričom Chorvátsko dostalo formálnu nezávislosť pod kontrolou Nemecka.

• Juhoslávia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Königreich Jugoslawien na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).