Jan Syrový

Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v rakúsko-uhorskej armáde. V čase vypuknutia prvej svetovej vojny pracoval vo Varšave, kde sa prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády.

Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil sa bitky pri Zborove, v ktorej prišiel o oko behom delostreleckej prípravy[1]. Už v hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu česko-slovenských legionárov. V júni 1920 sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina.

Stal sa krajinským vojenským veliteľom, v roku 1925 potom náčelníkom hlavného armádneho štábu. Od roku 1933 zastával funkciu generálneho inšpektora česko-slovenskej brannej moci. Niekoľko mesiacov tiež zastával funkciu ministra národnej obrany.

22. septembra 1938, v čase silnejúceho tlaku nacistického Nemecka o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na Pražský hrad, aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav, ktorý skandoval "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že Edvard Beneš vtedy spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil.

V ten istý deň, po odstúpení vlády Milana Hodžu i napriek výhradám, prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu (23. septembra), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku appeasementu. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu Mníchovskej dohody a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení územia Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od 5. októbra 1938 úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska.

V priebehu jeho predsedníctva bola prijatá Žilinská dohoda a Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.

Vo funkcii predsedu vlády a úradujúceho prezidenta zotrval do 30. novembra 1938, keď bol Dr. Emil Hácha zvolený za druhorepublikového prezidenta a Rudolf Beran bol vymenovaný za predsedu vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany.

Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zvyšku Česka nemeckou armádou v marci 1939. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. 15. marca 1939 sa na Pražskom hrade stretol s Adolfom Hitlerom. Ministrom obrany bol do 27. apríla 1939, keď sa stal predsedom protektorátnej vlády Alois Eliáš.

V čase nemeckej okupácie za tzv. protektorátu a počas druhej svetovej vojny sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantmi.

Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď 14. mája 1945 zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za vlastizradu. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca 1939, hoci na jeho vydanie ho poveril najvyšší veliteľ – prezident Hácha. Za priťažujúcu okolnosť sa považovalo aj podanie ruky Adolfovi Hitlerovi pri jeho vstupe na Pražský hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou).

Z väzenia bol prepustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného v roku 1960. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho považoval za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených.

Syrový zomrel v Prahe vo veku 82 rokov 17. októbra 1970.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Syrový

• Vojenské osobnosti - gen. Jan Syrový
• gen. Jan Syrový: Rozhlasový prejav po prijatí Mníchovskej dohody 30. september 1938
• Prejav gen. Jana Syrového k národu - video

1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199