Veľká proletárska kultúrna revolúcia

Oficiálnym zámerom kultúrnej revolúcie bolo "vymetenie kapitalizmu" v Komunistickej strane Číny. Skutočnou príčinou kampane však bola postupná strata vplyvu Mao Ce-tunga na chod štátu a jeho postupné zatlačovanie do ústrania novou generáciou čínskych komunistov.

Kampaň bola začatá v auguste 1966 na 11. plenárnom zhromaždení 8. ústredného výboru Komunistickej strany Číny, kde Mao uverejnil krátky komentár nazvaný Bombardujte hlavný stan, ktorý vyšiel ešte v ten istý deň v Ľudovom denníku. Ich aktérmi okrem Mao Ce-tunga sa stal armádny maršal Lin Piao a tzv. Banda štyroch na čele s Maovou manželkou Ťiang Čching. Bola označená za "plnokrvnú revolúciu v mene pracovnej triedy".

Kampaň bola zameraná proti štyrom prežitkom – starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom; okrem toho proti vtedajším politickým špičkám – Liou Šao-čchiovi a Teng Siao-pchingovi V praxi ďalej navyše proti všetkým typom autorít, zahraničným diplomatom, inteligencii a úspešným občanom. Hnacou silou tejto revolúcie sa stala mládež (na rozdiel od tradičnej čínskej revolučnej sily – roľníctva), ktorá vytvorila tzv. červené gardy. Ich cieľom bolo brániť kult Mao Ce-tunga a likvidovať odporcov revolúcie.

Rôzne frakcie červených gardistov sa predháňali v usvedčovaní a terorizovaní "nepriateľov ľudu" a snažili sa dokázať, že práve oni sú najpresvedčenejší maoistovia. Ako dôkaz viny postačovala napr. znalosť cudzieho jazyka, pobyt v zahraničí alebo cudzojazyčná kniha. "Viník" bol nútený na dokázanie pokánia najprv chodiť po kolenách za sústavného bitia a potom bol zatknutý. Zámienkou pre červenú gardu sa mohlo stať, že človek pri sebe v danom momente nemal Červenú knižku.

Krutosti červených gárd dokladá napríklad priebeh výsluchov, pri ktorých bolo priznanie vynútené až 75 rôznymi druhmi mučenia. Disidentom odsúdeným na smrť bola pred verejnou popravou preťatá priedušnica a nahradená oceľovou trubicou – aby mohli dýchať, ale nemohli kričať protištátne heslá.

V závere kultúrnej revolúcie začali dokonca jednotlivé frakcie červených gárd bojovať medzi sebou o to, ktorá lepšie bráni Maovu revolúciu. Situácia upokojila a poriadok obnovila až armáda; červené gardy boli poslané na vidiek – učiť sa od roľníkov.

V období kultúrnej revolúcie nedošlo iba k spoločenským zmenám, ale aj k "reforme" umenia. Okrem oficiálneho výtvarného umenia, ktoré ilustrovali výjavy z Dlhého pochodu a ďalších komunistických úspechov, bola tiež ideologizovaná aj tradičná pekinská opera. V jej premene sa angažovala Maova žena, bývala herečka, Ťiang Čching. Bolo napísaných celkovo osem nových revolučných hier. Namiesto obvyklých hrdinov v nich vystupovali členovia komunistickej strán a dôstojníci Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády.

Čína sa zmietala v chaose. Odhady počtu ľudských obetí kultúrnej revolúcie kolíšu medzi stovkami tisíc až niekoľko miliónov. Došlo tiež k obrovským škodám na kultúrnom dedičstve (boli pálené knihy, vyplienené múzeá a ničené historické budovy). Ekonomika krajiny bola paralyzovaná a rozvrátená v dôsledku bojov červených gárd. Rovnako tak bolo zasiahnuté aj školstvo, ktoré za kultúrnej revolúcie vyučovalo viac-menej iba Maove myšlienky.

V máji 1984, po 31 mesiacoch intenzívneho vyšetrovania, overovania a prehodnocovania Ústredným výborom, sú počty vzťahujúce sa k Veľkej kultúrnej revolúcii takéto: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých a vyšetrovaných, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zranených alebo zmrzačených pri ozbrojených útokoch a 71 200 rodín bolo rozdelených. Štatistiky zostavené zo zdrojov na úrovni krajov uvádzajú, že v priebehu revolúcie zomrelo 7,73 milióna ľudí neprirodzenou smrťou.

Po smrti Mao Ce-tunga v septembri 1976 nastal boj o moc. Banda štyroch neuspela a vzápätí bola obvinená z uvrhnutia krajiny do chaosu. Jej členovia boli odsúdení k vysokým trestom. K moci sa dostal Chua Kuo-feng. Mnoho členov strany prenasledovaných počas kultúrnej revolúcie bolo rehabilitovaných, vrátane Teng Siao-pchinga, ktorý neskôr zastával rozhodujúcu úlohu pri riadení Čínskej ľudovej republiky. Nastala éra postupného otvárania sa Západu.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kulturní revoluce na českej Wikipédii.