Heinrich Harrer
Heinrich Harrer (* 6. júl 1912, Hüttenberg, Rakúsko – † 7. január 2006, Friesach) bol rakúsky horolezec, cestovateľ, geograf, fotograf a spisovateľ.
| Heinrich Harrer | |||
| rakúsky horolezec, cestovateľ, geograf, fotograf a spisovateľ | |||
 | |||
| Narodenie | 6. júl 1912 Hüttenberg, Rakúsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 7. január 2006 (93 rokov) Friesach, Rakúsko | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | harrerportfolio.com | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Predvojnové obdobie
Narodil sa v korutánskom Hüttenbergu v rodine poštového úradníka. V rokoch 1933 – 1938 študoval geografiu a šport na Univerzite Karla Franzensa v Grazi. Od mladosti sa venoval lyžovaniu a horolezectvu. Medzi jeho predvojnovými výkonmi vyniká najmä prvovýstup Severnej steny švajčiarskeho Eigeru, ktorý spoločne so skupinou rakúsko-nemeckých horolezcov uskutočnil v roku 1938.
Od roku 1933 bol členom nacistických oddielov SA a postupne získal hodnosť Oberscharführer. V roku 1938 po anšluse Rakúska vstúpil do NSDAP a oddielov SS. Toto neskôr sám označil za hlúpu chybu a ideologický omyl.[1]
India a Tibet (1939 – 1951)
V lete roku 1939 odišiel s nemeckou horolezeckou expedíciou do Himalájí, cieľom bolo zdolanie pakistanskej osemtisícovky Nanga Parbat. Krátko po začatí druhej svetovej vojny v roku 1939 padol do zajatia britskej koloniálnej správy a spoločne s ďalšími asi tisíc zajatcami ho internovali v indickom Dehradune. Z internačného tábora sa mu podarilo ujsť, a pretože potreboval rýchlo zmiznúť z indického územia, uchýlil sa do Tibetu, kde prečkal zvyšok vojny a niekoľko povojnových rokov.
Vlastné skúsenosti z ciest do Tibetu zhrnul okrem iného v knihách Sedem rokov v Tibete a Návrat do Tibetu. Spriatelil sa okrem iných so švédskym cestovateľom Svenom Hedinom a súčasným dalajlámom Tändzinom Gjamccho, ktorého učil angličtinu.
V roku 1962 na Novej Guinei vykonal prvý výstup na Carstenz Pyramid, najvyššiu horu Austrálie a Oceánie.
Bibliografia
- Das alte Lhasa. Bilder aus Tibet, Ullstein, Berlin 1997, ISBN 3-550-08435-8
- Borneo. Mensch und Kultur seit ihrer Steinzeit, Pinguin-Verlag, Innsbruck 1988, ISBN 3-7016-2294-9
- Denk ich an Bhutan, Herbig, München 2005, ISBN 3-7766-2439-6
- Erinnerungen an Tibet, Ullstein, Frankfurt/M. 1993, ISBN 3-550-06813-1
- Geheimnisvolles Afrika, Pinguin-Verlag, Innsbruck 1980, Innsbruck, ISBN 3-524-76027-9
- Geister und Dämonen. Magische Erlebnisse in fremden Ländern, Ullstein Frankfurt/M. 1993, ISBN 3-548-35336-3
- Haka-Haka. Bei den Xingu-Indianern im Amazonasgebiet, Ullstein, Frankfurt/M. 1979, ISBN 3-548-32013-9
- Der Himalaya blüht. Blumen und Menschen in den Ländern des Himalaya, Pinguin-Verlag, Innsbruck 1980, ISBN 3-524-76031-7
- Ich komme aus der Steinzeit. Ewiges Eis im Dschungel der Südsee, Fischer, Frankfurt/M. 1978, ISBN 3-596-23506-5
- Ladakh. Götter und Menschen hinter dem Himalaya, Ullstein, Frankfurt/M. 1988, ISBN 3-548-32016-3
- Die letzten 500. Expedition zu den Zwergvölkern auf den Andamanen, Ullstein, Berlin 1977, ISBN 3-550-06574-4
- Mein Leben, Ullstein, München 2002, ISBN 3-550-07524-3
- Meine Forschungsreisen, Pinguin-Verlag, Innsbruck 1986, ISBN 3-7016-2242-6
- Rinpotsche von Ladakh, Pinguin-Verlag, Pinguin 1981, Innsbruck 1981, ISBN 3-7016-2102-0
- Sieben Jahre in Tibet. Mein Leben am Hofe des Dalai Lama, Ullstein, Berlin, 1953, ISBN 3-548-35753-9
- "Unter Papuas - Mensch und Kultur seit ihrer Steinzeit", Pinguin-Verlag, Innsbruck 1976
- Unter Papuas. Mensch und Kultur seit ihrer Steinzeit, fischer, Frankfurt/M. 1980, ISBN 3-596-23508-1
- Unterwegs. Handbuch für Reisende, Brockhaus, Wiesbaden 1988, ISBN 3-7653-0318-6
- Die Weiße Spinne. Das große Buch vom Eiger, Ullstein, München 2001, ISBN 3-548-36229-X
- Wiedersehen mit Tibet, Ullstein, Frankfurt/M. 1997, ISBN 3-548-35666-4
- Gaisbergbahn, Verlag Josef Otto Slezak, Wien 1984, ISBN 3-85416-096-8
V slovenčine
- Sedem rokov v Tibete, (Motýľ, 2001, ISBN 80-88775-55-8)