Dalajláma

Dalajláma (-slovenský kodifikovaný tvar) alebo dalajlama [1][2] (-tibetský tvar; mongolské dalaj - “oceán” + tibetské lama - “najvyšší”, t. j. láma, ktorého učenosť a cnosť sú bezbrehé ako oceán) je mongolsko-tibetský titul pre najvyššieho prevtelenca tibetskej budhistickej školy Gelugpa, v rokoch 1642 - 1951 bol dalajláma zároveň najvyšším svetským vládcom v Tibete.

O slovenskej ľudovej rozprávke pozri Dalajláma (rozprávka).

Sídlom dalajlámu je palác Potala v Lhase (do roku 1959). Inštitút dajalámu vychádza z budhistickej viery v prevteľovanie, Tibeťania ho uctievajú ako prevtelenie bódhisattvu Avalókitéšvaru. Titul dalajláma prvý raz udelil roku 1578 mongolský vodca Altan chan (1507 - 1583) Sönamovi Gjamcchovi (1543 - 1588), v súčasnosti označovanému za 3. dalajlámu. 5. dalajlámovi Ngawang Lozang Gjamcchovi (1617 - 1682) sa za pomoci mongolského vládcu Gušri chana roku 1642 podarilo zjednotiť Centrálny Tibet. 6. dalajláma Cchangjang Gjamccho (1683 - 1706) sa preslávil svojou ľúbostnou poéziou (preložená bola aj do slovenčiny – Hlasy Lhasy, Petrus 2003). 13. dalajláma Thubtän Gjamccho (1876 - 1933) strávil niekoľko rokov v čínskom exile, potom utiekol pred čínskym cisárskym vojskom do Britskej Indie, po návrate sa neúspešne pokúsil zmodernizovať a zreformovať tibetskú spoločnosť. Súčasný 14. dalajláma Tändzin Gjamccho (1935 - ), ktorý od roku 1959 žije v exile v severoindickej Dharamsale, bol za svoju angažovanosť za pokojné riešenie tibetského problému a humanizmus ocenený Nobelovou cenou mieru za rok 1989. V októbri 2000, v septembri 2009 a v októbri 2016 navštívil Slovensko, Univerzita Komenského mu udelila čestný doktorát.