Kazalnica Mengusovská

Kazalnica Mengusovská (poľ. Kazalnica Mięguszowiecka) tvorí záver hrebienka, vybiehajúceho z Východného Mengusovského štítu v hlavnom hrebeni na severovýchod, do Poľska. Povesť jej získala kolmá, miestami previsnutá 500 metrová stena nad Czarnym Stawom (Čiernym plesom). V tejto stene sa posúvali možnosti tatranského športového horolezectva. Vrchol je hojne navštevovaný, pretože ním prechádza zelená značka Morskie OkoMengusovské sedlo (Mięguszowiecką Przełęcz pod Chłopkiem). Výstup po zelenej značke je považovaný za jeden z technicky najťažších na území poľských Tatier. V hornej časti trasa vyžaduje ľahké lezenie pomocou oboch rúk, na exponovaných miestach je zaistene železnými kramlami. Vrcholová časť značky smerom od Kazalnice do sedla prebieha po mierne naklonenej širokej rímse s nenáročným chodníkom. Zo sedla je výhľad na poľskú stranu (Morské oko, Czarny stav polski, Dolina Rybieho potoku) aj slovenskú stranu (Mengusovská dolina, Hincove plesá, Kôprovský štít, Satan, Kriváň, Kráľova hoľa). Kedysi viedla na sedlo značka aj z našej strany, od Veľkého Hincovho plesa (chodník dodnes zachovaný). „Kazalnica“ znamená kazateľnica. Puškáš síce uvádza gramaticky bezchybný slovenský názov "Mengusovská Kazateľnica," pozri Zoznam štítov Vysokých Tatier, ale tento názov sa v horolezeckej komunite neujal, napr. I. Dieška, Jamesák…

Kazalnica Mengusovská
vrch
Stena Kazalnice, nad ňou Východný Mengusovský štít.
Štát Poľsko
Vojvodstvo Malopoľské
Powiat tatrzański
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 159 m n. m.
Súradnice 49°11′5″S 20°4′15″V
Poloha v rámci Poľska
Poloha v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Kazalnica Mięguszowiecka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Zaujímavé výstupy stenou

  • 1942 Prvovýstup – C. Łapiński a K. Pastucha, „Stará cesta”, alebo „Łapińského komín,” VI-.
  • 1964 Zimný výstup, ľavý pilier s narovnaním, J. Ďurana a P. Pochylý.
  • 1967 Prvovýstup „Slovenská cesta“, P. Dieška, O. a P. Pochylý, J. Zrůst-Unger.
  • 1975 Zimný výstup cestou „Superstock,“ A. Belica, J. Krch.
  • 1980 W. Kurtyka a W. Janowski, „Hrana Piliera,“ VII+.

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia Praha 1977.
  • I. Dieška, Horolezectvo zblízka, Šport Bratislava 1984.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – Horolezecký sprievodca, Monografia, VII diel, 1981.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.