Japončina

V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.

Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

水をください。 Prosím si vodu.

水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.

水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.

V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.

Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet – predmet – prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.

Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:

PODMET PREDMET PRÍSUDOK

|pán Tanaka| |jablko| |je|

Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.

Príklad:

Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.

Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。

Jednotné číslo:

JA

わたくし（Kanji　znak: 私） – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)

わたし（私） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)

ぼく（僕） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)

TY

あなた（貴方） – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)

きみ　 – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)

ON

かれ（彼） (číta sa KARE)

ONA

かのじょ（彼女） (číta sa KANODŽO)

Množné číslo:

MY

わたくしたち（私たち） – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)

わたしたち（私たち） – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)

わたしども（私ども） – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)

VY

あなたがた（あなた方） – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa　ANATAGATA)

きみたち　 – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)

ONI

かれら（彼ら） – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)

ONY

かのじょたち（彼女たち） (číta sa KANODŽOTAČI)

Čísla napísané v kandži:
0 – 零 rei
1 – 一 iči
2 – 二 ni
3 – 三 san
4 – 四 jon/ši
5 – 五 go
6 – 六 roku
7 – 七 nana/šiči
8 – 八　hači
9 – 九　kjú/ku
10 – 十　džú
100 – 百　hjaku
1 000 – 千　sen
10 000 – 万　man (ičiman)
1 000 000 – 百万　hjakuman
10 000 000 – 千万　senman
100 000 000 – 億　oku (ičioku)

príklady:
11 – džúiči
12 – džúni
19 – džúku
20 – nidžú
40 – jondžú
91 – kjúdžúiči