Zoltán Kodály

Bol synom železničného úradníka, študoval v Trnave a na budapeštianskej hudobnej akadémii, kde od roku 1907 pôsobil ako profesor. Spolu s Bélom Bartókom sa podieľal na zbere ľudových piesní a svoje folklórne znalosti uplatnil v skladateľskej činnosti. Ku Kodályho významným dielam patrí napríklad kantáta „Psalmus Hungaricus“ (1923), opera „Háry János“ (1925), orchestrálna suita „Tance z Galanty“ (1934), sonáta pre sólové violončelo (1915) alebo Te Deum (1936), ktoré napísal na oslavu 250. výročia oslobodenia Budapešti z Tureckej nadvlády (1936).

Výrazne sa zaslúžil o rozmach organizovanej hudobnej výchovy v Maďarsku. V roku 1963 ho zvolili za prezidenta Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu (International Society for Music Education - ISME).

Životu a dielu Zoltána Kodálya, jeho hudobno-výchovnej koncepcii a jeho vzťahom k Slovensku sa aktívne venoval slovenský hudobný pedagóg profesor Alexander Melicher.

• Sonata for Violoncello and Piano (1909 - 1910)
• Adagio for violin and piano
• Dances of Galanta
• Psalmus Hungaricus
• Dances of Marosszék
• Háry János
• Te Deum
• Missa brevis (1943 - 1944)

• Alexander Melicher: "Vzťahy Zoltána Kodálya k Slovensku a rozšírenie jeho hudobno-výchovnej koncepcie vo svete". Habilitačná práca, Banská Bystrica 1980
• Alexander Melicher: "O vzťahoch Mikuláša Schneidera-Trnavského k Zoltánovi Kodályovi". Vlastivedný zborník Západné Slovensko č. 7, Obzor 1980
• Alexander Melicher: "Zoltán Kodály a jeho vzťah k Slovensku". In: Hudobný archív 4, Matica slovenská 1981
• Alexander Melicher: "Nad listami Mikuláša Schneidera-Trnavského Zoltánovi Kodályovi". In: Hudobný archív 10, Matica slovenská 1987

• Čestní prezidenti ISME

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoltán Kodály