Pata

Prvé dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Paty siahajú do strednej doby kamennej. Územie bolo osídlené najmä pre jeho polohu na križovatkách ciest, blízkosť brodu cez Váh, a pre miestne úrodné typy pôdy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta, pahorkatiny, ktoré sa začínajú v lokalite Paty a pokračujú smerom na sever.

Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry na území obce pochádzajú zo staršej doby bronzovej. V lokalite Pata - Diely boli pri výkopových prácach objavené sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. V Pate bola objavená aj solitérna kniežacia mohyla s centrálnym žiarovým hrobom velatickej a čakanskej kultúry

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Predpokladá sa však, že miestne osídlenie je ešte staršie, predmaďarské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti (geografická poloha, blízke praslovanské osídlenia a etymologický pôvod názvu obce).

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Hoci zemiansky rod Pathovcov postupne najmä pre neúspešné súdne spory, až sa nakoniec v 15.storočí úplne vytratil z dobových údajov, Pata zostala počas celého stredoveku a prakticky aj novoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Thurzovcom. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári.  V roku 1480 podľa dobových prameňov v obci stálo 92 usadlostí, z toho 36 obývaných a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácia, avšak už v 17. storočí bola miestna krajina rekatolizovaná.[5]

Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol)

V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov, obliehajúcich neúspešne šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali aj tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod Eszterháziovcov. V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viacmenej poddanskou dedinou na čele s richtárom, obyvateľstvo postupne schudobnelo. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Patianov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S Eszterháziovcami Patiani neboli z viacerých dôvodov spokojný (najmä pre nedodržiavanie urbárskych povinností), viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi (1803, 1816, 1817). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.[5]

V roku 1849 sa na území Paty odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom, po ktorom sa v areáli obce našli vojenské šable. Za dedinou stojí uhorský oloment z roku 1872 pripomínajúci bitku a smrť 140 honvédskych Maďarov. Až do zániku Uhorska sa pri ňom vykonávali pietne spomienky. Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak zachovala si slovenský ráz, okrem nich v Pate žila malá skupina Židov a zopár Maďarov. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine bolo plátenníctvo a čipkárstvo.

Vznik Československa sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť viacerých obyvateľov. Prvá pozemková reforma sa Paty príliš nedotkla a hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia. Silné pozície v prvo-republikovej obci mala KSČ, v dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1934 vzbura dlžníkov proti exekúciám. V tridsiatych rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb (brušný týfus,...).[5]

V období Slovenského štátu sa poľnohospodárska výroba v obci preorientovala na pestovanie papriky. V roku 1941 vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Počas socializmu sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, tabak) aj do zahraničia.

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla, stala sa strediskovou obcou. Obce sa dotkla tzv. socializácia dediny a združstevňovanie. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, dom kultúry, obecný úrad, budova novej školy a iné. Patiani sa aj v období komunizmu opakovane snažili získať vlastnú farnosť, čo sa im nakoniec aj podarilo. Ako filiálka k farnosti dodnes patrí aj obec Pusté Sady. V obci sa nachádzajú dva majere - Hedviga majer a Dolný majer.

V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce Trnavského samosprávneho kraja.

Kostol Narodenia Panny Márie (tzv. starý kostol)

Kaplnka Panny Márie v Pate

• Kultúrny dom (v súčasnosti v oprave)
• Obecná knižnica
• Stolnotenisový krúžok
• Memoriál Ferenca Sidóa
• Futbalový klub Pata (4. liga JZ)
• rôzne hasičské súťaže dobrovoľného hasičského zboru
• beh oslobodenia obce (1.apríl)
• Katarínska krojovaná zábava
• oslavy dní obce
• hody

Z Paty pochádzajú známe slovenské hudobné skupiny Zenit a Čibuk. Okrem nich v obci pôsobili a pôsobia aj ľudové zoskupenia Patanka, Patanská radosť, Stará chasa a Veselí starci a gospelová skupina AME. V Pate sa od roku 2015 každý rok koná festival gospelovej hudby Patagónia.

V obci sa nachádza viacero podnikateľských subjektov, obchodných prevádzok, reštaurácií a pohostinstiev, mimo iné prvý slovenský Tesco-expres na dedine.[7]

V dedine dvakrát do roka vychádza dedinský časopis Slovo Patanov.

Základnými symbolmi obce sú erb, pečať a vlajka.[8]

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá Panna Mária so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou. Tento znak sa s obcou spája už od obdobia stredoveku, najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku 1696, ikonograficky symbolizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú Nebies.

Vlajka obdĺžnikového tvaru pozostáva s piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúci do tretiny jej listu.

Pečať obce je okrúhla uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PATA.

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie - zástava, korúhva a iné.

• Obec Pata
• Virtuálna prehliadka obce
• Vitruálny cintorín obce
• Základná škola Pata
• Patiansky kroj - pri príležitosti divadelného predstavenia Patanská svadba, patanský kroj podrobnejšie