František Valábek
František Valábek (* 12. október 1907, Hody (dnes mestská časť Galanty) – † 6. december 1980, Galanta) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, riaditeľ Vysokej školy bohosloveckej, trpiteľ za vieru – disident.
| František Valábek | |||
| slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru | |||
 | |||
| Narodenie | 12. október 1907 Hody, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 6. december 1980 (73 rokov) Galanta, Slovensko | ||
| |||
Životopis
Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Saleziánsky noviciát si vykonal vo Foglizze Canavese v Taliansku (1924 – 1925). Teológiu študoval v Ríme (Taliansko). Za kňaza bol vysvätený 7. októbra 1934 v Trnave. Pôsobil v Bratislave, Trnave, Svätom Benediku a vo Svätom Kríži nad Hronom, kde saleziáni v roku 1946 založili v Biskupskom kaštieli Vysokú školu bohosloveckú. František Sersen sa stal jej prvým riaditeľom (1946 – 1950).
Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla 1950 bol internovaný (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K). Pre náboženské presvedčenie bol v roku 1956 zatknutý a odsúdený na 6. rokov väzenia. Svoj trest si odsedel vo väzniciach v Ilave, v Mírove, v Leopoldove a v Prahe na Pankráci. Po prepustení žil striedavo v Galante a v Bratislave.
Literatúra
- KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 284 - 285.