Veľký Grob

Obec sa nachádza na hranici severného výbežku Podunajskej roviny najjužnejšej časti Trnavskej pahorkatiny, východne sa nachádza časť Podunajskej roviny zvaná pre množstvo vodných tokov Uľanská mokraď. Južne od obce pokračuje pomerne jednotvárna Podunajská rovina. Severozápadne od obce sa tiahnu Malé Karpaty, ktoré sú zväčša dobre viditeľné aj z obce (vidno napr. Kamzík, Veľký Javorník, Somár, Veľkú Homoľu, hrad Červený Kameň…) Za veľmi dobrej viditeľnosti je možno vidieť Zobor a Veľký Tribeč v pohorí Tribeč pri Nitre ako aj Považský Inovec.

Oblasť Veľkého Grobu bola osídlená ľuďmi už v neolite – sídlisko volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry. Taktiež sa našli pozostatky keltskej osady z 2. – 3. storočia a osady z Veľkomoravského obdobia 8. – 10. storočia.

Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku 1301.

Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci následkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojurského panstva, od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci.

Pôvodné obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo. V obci sa tiež nachádza neskororenesančný kaštieľ – v súčasnosti dom Turcárovcov – z druhej polovice 17. storočia.

Rímskokatolícky kostol bol v obci postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnej barokovej kaplnky. Kostol evanjelickej cirkvi a. v. bol postavený v roku 1788 ako artikulárny. V roku 1936 bol zbúraný a zároveň nanovo postavený podľa projektu arch. M. M. Harminca s ponechaním barokovo-klasicistickej veže z konca 18. storočia.

Pred prvou svetovou vojnou bol Veľký Grob známym výšivkárskym strediskom. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.

V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách, pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu. Posledná z ľudových umelkýň, Katarína Brinzová zomrela v roku 1976, jej maľovky sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad a zdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štyri rašeliniská s možnosťou rybárskeho vyžitia.