Formula 1

Stirling Moss s monopostom Lotus–Climax pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati Nürburgring

Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel Alfa Romeo a prvým majstrom sveta sa stal Giuseppe Farina s autom Alfa Romeo 158 pred svojimi tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli Alfa Romeo 159. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: Mercedes-Benz, Maserati a Ferrari. Jeho nadvládu prerušil len Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. Stirling Moss dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa.

S významnou technickou inováciou prišlo Bugatti, keď v roku 1955 do svojho prototypu Bugatti 251 znovuzaviedlo (po konštrukciách Ferdinanda Porscheho vo firme Auto Union z tridsiatych rokov 20. storočia) umiestnenie motora v strede. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan Jack Brabham dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu Cooper Car Company a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú motor umiestnený v strede.

Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 Mike Hawthorn s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily Vanwall získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius Colin Chapman, projektant a neskorší zakladateľ stajne Lotus, konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli Jim Clark, Jackie Stewart, John Surtees, Jack Brabham, Graham Hill či Denny Hulme. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973.

Mike Hawthorn s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958

V roku 1962 zaviedol Colin Chapman monokok (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho Lotusu 25 namiesto klasického rúrkového rámu. Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy.

V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol Jean-Marie Balestre. Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv.

Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004

Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.

Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli Renault a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte R23 v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami.

Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu Minardi, ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. Honda sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím BAR. Peter Sauber predal svoj tím nemeckému koncernu BMW a stajňu Jordan kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na Midland (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme Spyker). Minardi získal Red Bull Racing a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i Toro Rosso.

Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne Arrows, skrachovanej v roku 2002, a založil tím Super Aguri. Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva.

Michael Schumacher a Ferrari dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16)

Fernando Alonso získal svoj druhý titul 2006 s monopostom Renault

Jazdec	Tituly	Sezóna(y)
Michael Schumacher	7	1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004
Lewis Hamilton		2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020
Juan Manuel Fangio	5	1951, 1954, 1955, 1956, 1957
Alain Prost	4	1985, 1986, 1989, 1993
Sebastian Vettel		2010, 2011, 2012, 2013
Jack Brabham	3	1959, 1960, 1966
Jackie Stewart		1969, 1971, 1973
Niki Lauda		1975, 1977, 1984
Nelson Piquet		1981, 1983, 1987
Ayrton Senna		1988, 1990, 1991
Alberto Ascari	2	1952, 1953
Graham Hill		1962, 1968
Jim Clark		1963, 1965
Emerson Fittipaldi		1972, 1974
Mika Häkkinen		1998, 1999
Fernando Alonso		2005, 2006
Giuseppe Farina	1	1950
Mike Hawthorn		1958
Phil Hill		1961
John Surtees		1964
Denny Hulme		1967
Jochen Rindt		1970
James Hunt		1976
Mario Andretti		1978
Jody Scheckter		1979
Alan Jones		1980
Keke Rosberg		1982
Nigel Mansell		1992
Damon Hill		1996
Jacques Villeneuve		1997
Kimi Räikkönen		2007
Jenson Button		2009
Nico Rosberg		2016

Jazdci hrubým písmom pretekajú v sezóne 2020

Sezóna	Konštruktér	Motor	Pneu	Jazdci	Pole position	Výhry	Pódiá	Najrýchlejšie kolá	Body	Bodový náskok
1958	Vanwall	Vanwall	D	Stirling Moss Tony Brooks	5	6	9	3	48	8
1959	Cooper	Climax	D	Jack Brabham Stirling Moss Bruce McLaren	5	5	13	5	40	8
1960	Cooper	Climax	D	Jack Brabham Bruce McLaren	4	6	14	5	48	14
1961	Ferrari	Ferrari	D	Phil Hill Wolfgang von Trips	6	5	14	5	45	10
1962	BRM	BRM	D	Graham Hill	1	4	8	3	42	6
1963	Lotus	Climax	D	Jim Clark	7	7	9	6	54	18
1964	Ferrari	Ferrari	D	John Surtees Lorenzo Bandini	2	3	10	2	45	3
1965	Lotus	Climax	D	Jim Clark	6	6	7	6	54	9
1966	Brabham	Repco	G	Jack Brabham	3	4	9	2	42	11
1967	Brabham	Repco	G	Denny Hulme Jack Brabham	2	4	14	2	63	19
1968	Lotus	Ford	F	Graham Hill Jo Siffert Jim Clark Jackie Oliver	5	5	9	5	62	13
1969	Matra	Ford	D	Jackie Stewart Jean-Pierre Beltoise	2	6	10	6	66	17
1970	Lotus	Ford	F	Jochen Rindt Emerson Fittipaldi Graham Hill John Miles	3	6	7	1	59	7
1971	Tyrrell	Ford	G	Jackie Stewart François Cevert	6	7	11	4	73	37
1972	Lotus	Ford	F	Emerson Fittipaldi	3	5	8	4	61	10
1973	Lotus	Ford	G	1. Emerson Fittipaldi 2. Ronnie Peterson	10	7	15	7	92	10
1974	McLaren	Ford	G	5. Emerson Fittipaldi 6. Denny Hulme 33. Mike Hailwood (33.) David Hobbs (33.) Jochen Mass	2	4	10	1	73	8
1975	Ferrari	Ferrari	G	11. Clay Regazzoni 12. Niki Lauda	9	6	11	6	72,5	18,5
1976	Ferrari	Ferrari	G	1. Niki Lauda 2. Clay Regazzoni	4	6	13	7	83	9
1977	Ferrari	Ferrari	G	11. Niki Lauda 12. Carlos Reutemann	2	4	16	3	95	33
1978	Lotus	Ford	G	5. Mario Andretti 6. Ronnie Peterson	12	8	14	7	86	28
1979	Ferrari	Ferrari	M	11. Jody Scheckter 12. Gilles Villeneuve	2	6	13	6	113	38
1980	Williams	Ford	G	27. Alan Jones 28. Carlos Reutemann	3	6	18	5	120	54
1981	Williams	Ford	G	1. Alan Jones 2. Carlos Reutemann	2	4	13	7	95	34
1982	Ferrari	Ferrari	G	27. Gilles Villeneuve 28. Didier Pironi (27.) Patrick Tambay (28.) Mario Andretti	3	3	11	2	74	5
1983	Ferrari	Ferrari	G	27. Patrick Tambay 28. René Arnoux	8	4	12	3	89	10
1984	McLaren	TAG	M	7. Alain Prost 8. Niki Lauda	3	12	18	8	143,5	86
1985	McLaren	TAG	G	1. Niki Lauda 2. Alain Prost (1.) John Watson	2	6	12	6	90	8
1986	Williams	Honda	G	5. Nigel Mansell 6. Nelson Piquet	4	9	19	11	141	45
1987	Williams	Honda	G	5. Nigel Mansell 6. Nelson Piquet (5.) Riccardo Patrese	12	9	18	7	137	61
1988	McLaren	Honda	G	1. Alain Prost 2. Ayrton Senna	15	15	25	10	199	134
1989	McLaren	Honda	G	1. Ayrton Senna 2. Alain Prost	15	10	18	8	141	64
1990	McLaren	Honda	G	27. Ayrton Senna 28. Gerhard Berger	12	6	18	5	121	11
1991	McLaren	Honda	G	1. Ayrton Senna 2. Gerhard Berger	10	8	18	4	139	14
1992	Williams	Renault	G	5. Nigel Mansell 6. Riccardo Patrese	15	10	21	11	164	65
1993	Williams	Renault	G	0. Damon Hill 2. Alain Prost	15	10	22	10	168	84
1994	Williams	Renault	G	0. Damon Hill 2. Ayrton Senna (2). David Coulthard (2). Nigel Mansell	6	7	13	8	118	15
1995	Benetton	Renault	G	1. Michael Schumacher 2. Johnny Herbert	4	11	15	8	137	25
1996	Williams	Renault	G	5. Damon Hill 6. Jacques Villeneuve	12	12	21	11	175	105
1997	Williams	Renault	G	3. Jacques Villeneuve 4. Heinz-Harald Frentzen	10	8	15	9	123	21
1998	McLaren	Mercedes	B	7. David Coulthard 8. Mika Häkkinen	12	9	20	9	156	23
1999	Ferrari	Ferrari	B	3. Michael Schumacher 4. Eddie Irvine (3). Mika Salo	3	6	17	6	128	4
2000	Ferrari	Ferrari	B	3. Michael Schumacher 4. Rubens Barrichello	10	10	21	5	170	18
2001	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	11	9	24	3	179	77
2002	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	10	15	27	12	221	129
2003	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	8	8	16	8	158	14
2004	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	12	15	29	14	262	143
2005	Renault	Renault	M	5. Fernando Alonso 6. Giancarlo Fisichella	7	8	18	3	191	9
2006	Renault	Renault	M	1. Fernando Alonso 2. Giancarlo Fisichella	7	8	19	5	206	5
2007	Ferrari	Ferrari	B	5. Felipe Massa 6. Kimi Räikkönen	11	9	22	11	204	103
2008	Ferrari	Ferrari	B	1. Kimi Räikkönen 2. Felipe Massa	8	8	19	13	172	21
2009	Brawn	Mercedes	B	22. Jenson Button 23. Rubens Barrichello	5	8	15	4	172	18,5
2010	Red Bull Racing	Renault	B	5. Sebastian Vettel 6. Mark Webber	15	9	20	6	498	44
2011	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	18	12	28	10	650	153
2012	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	8	7	14	7	460	60
2013	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	11	13	24	12	596	236
2014	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	18	16	31	11	701	296
2015	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	18	16	32	13	703	275
2016	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	20	19	33	9	765	297
2017	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	15	12	26	9	668	146
2018	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	13	11	25	10	655	84
2019	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	10	15	32	9	739	235
2020	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas

Jazdci hrubým písmom zároveň vyhrali titul majstra sveta

V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách.

Konštruktér	Spolu	Sezóna(y)
Ferrari	16	1961, 1964, 1975, 1976, 1977, 1979, 1982, 1983, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2007, 2008
Williams	9	1980, 1981, 1986, 1987, 1992, 1993, 1994, 1996, 1997
McLaren	8	1974, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1991, 1998
Lotus	7	1963, 1965, 1968, 1970, 1972, 1973, 1978
Mercedes		2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
Red Bull Racing	4	2010, 2011, 2012, 2013
Cooper	2	1959, 1960
Brabham		1966, 1967
Renault		2005, 2006
Vanwall	1	1958
BRM		1962
Matra		1969
Tyrell		1971
Benetton		1995
Brawn		2009

Konštruktéri hrubým písmom pretekajú v sezóne 2019

Monoposty

Pohľad zhora na zadnú časť monopostu McLaren MP4-21 z roku 2006

Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z uhlíkových vlákien, aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako 620 kg.

Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát.

Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách.

Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík.

Motor BMW Sauber P86 V8, ktorý poháňal monopost BMW Sauber F1.06 z roku 2006.

Motory používané od sezóny 2007 boli osemvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny 2014 sú šesťvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.[1] Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze metanolu alebo zmes benzínu a toluénu. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda.

Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo.

Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu 350 km/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je Monza. V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v Bonneville Speedway v Mohavskej púšti. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť 416 km/h.

Veľké ceny

Zelená značí všetky štáty, ktoré v súčasnosti hosťuje formuly 1. Tmavo šedá farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.

Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 20 v sezóne 2011.

Jack Brabham pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.

Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série Formula Libre, kde štartovali aj Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Giuseppe Farina, Luigi Fagiolo a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch.

Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie 500 míľ Indianapolis, ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. Argentína ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, Maroko videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do Oceánie zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix.

Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v Taliansku sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v Imole Grand Prix San Marína, v Nemecku Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole.

Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť Nürburgring a Hockenheim, ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka.

Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmien pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jenom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žito-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa.

Zoznam daždivých pretekov Formuly 1[2][3]

Poznámky

• * sezóna na neskončila.
• Bold - daždivé preteky

Formula 1 a sponzorstvo

Lotus vo farbách svojho sponzora

Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie).

V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.

V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov. Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.