Alain Prost

V roku 1980 debutoval v tíme McLaren na Veľkej cene Argentíny v Buenos Aires. Šokoval všetkých a najmä svojho tímového kolegu, skúseného Johna Watsona, ktorého prekonal v tréningu o takmer sekundu. V pretekoch potom získal bod za šieste miesto. Vynikajúci výsledok pri svojej premiére vo formule 1 získal najmä vďaka svojej vytrvalosti, keď v obrovskom teple dokončilo preteky len sedem jazdcov. Hneď v nasledujúcej VC Brazílie skončil na piatom mieste. Sezónu dokončil na pätnástom mieste so ziskom 5 bodov. Črtalo sa na jeho hviezdne časy.

V nasledujúcom roku prestúpil do tímu Renault. Svoje prvé víťazstvo získal na veľkú radosť domácich divákov na VC Francúzska. Pridal ešte víťazstvo na VC Holandska a v šampionáte skončil na piatom mieste so ziskom 43 bodov.

V sezóne 1982 mal vynikajúci úvod, keď vyhral prvé dve Veľké ceny. V Monaku viedol, no z nevysvetliteľných príčin otrieskal svoje auto o zvodidlá. V ďalšom priebehu sezóny sa mu už nepodarilo zvíťaziť, pripísal si druhé miesta na VC Francúzska a Švajčiarska, ktorá sa však tiež jazdila vo francúzskom Dijone. V majstrovstvách sveta skončil na štvrtom mieste so ziskom 34 bodov.

V roku 1983 už bojoval o titul majstra sveta. Zvíťazil na Veľkých cenách Francúzska, Belgicka, Veľkej Británie a Rakúska. Pred VC Holandska v Zandvorde viedol Prost poradie majstrovstiev sveta so 16 bodmi. Prost, vtedy ešte známy ako pretekár s horúcou hlavou, zozadu narazil do svojho najväčšieho konkurenta Piqueta a obaja z pretekov vypadli. Bol to od Prosta veľmi nešťastný ťah, pretože v nasledujúcich Veľkých cenách mal už Nelson Piquet zdokonalený, rýchlejší Brabham. Svoj náskok znižoval a pred poslednými pretekami v JAR mal Prost len trojbodový náskok na Piqueta. Lenže Prost preteky nedokončil a Piquetovi stačilo tretie miesto na zisk titulu. Prost sa stal vicemajstrom s 57 bodmi.

V nasledujúcej sezóne už nastúpil do legendárneho fľaškovitého McLarenu MP 4 skonštruovaného Johnom Barnardom. Tím získal výkonné turbomotory TAG Porche. Jeho tímovým kolegom bol skúsený Niki Lauda. Títo dvaja jazdci si navzájom rozdeľovali víťazstvá. Prost zvíťazil hneď v prvých pretekoch v Brazílii. Pridal víťazstvá v Belgicku, San Marine, Monaku, Nemecku, Holandsku a Nürburgringu. O titule sa rozhodovalo na posledných pretekoch v Portugalsku. Prost zakrátko po štarte predbehol vedúceho Rosberga a jazdil v čele pretekov. Jeho najväčší súper Lauda, musel v takejto situácii prísť prinajmenšom druhý, aby sa stal majstrom. Lenže jazdil na ôsmej pozícii. Postupne sa však začal predierať dopredu a v 53. kole sa usídlil na druhom mieste, ktoré až do cieľa nepustil. Prost prišiel o titul po druhýkrát za sebou v posledných pretekoch sezóny a len s veľmi tesnou stratou. Lauda mal na konte 72 (Prost 71,5; čo je najmenší možný rozdiel v hodnotení). Je zaujímavé, že keby sa do pretekov započítali všetky preteky, (započítavalo sa iba 11 najlepších umiestnení) majstrom sveta by sa stal Prost.

Alain Prost

V roku 1985 už McLaren nemal takú prevahu a jeho tímovému kolegovi, starnúcemu Laudovi dochádzal dych. Prost vyhral hneď prvé preteky v Brazílii. V nasledujúcej VC Portugalska v daždi rozbil vozidlo a vo VC San Marina síce prešiel cieľom ako prvý, lenže bol diskvalifikovaný, pretože jeho McLaren mal o dva kg menej, než povoľoval limit. V Monaku však opäť vyhráva, ale vedenia v šampionáte sa ujíma Michele Alboreto na Ferrari. Prost však víťazí vo Veľkej Británii a Rakúsku, a zatiaľ čo Alboreto nedokončuje preteky pre technické poruchy, Alain zbiera body. Nazbieral ich 73 a to mu stačí na zisk prvého titulu majstra sveta.

V ďalšej sezóne však pred Prostom stojí dvojica Piquet, Nigel Mansell na Williamsoch, ku ktorým sa podarilo japonským mechanikom vynikajúco vyladiť motory Honda. Prost však preukázal svoje jazdecké umenie a dokázal sa vkliesniť medzi túto dvojicu, pričom ťažil z ich rivality. Zvíťazil vo VC San Marina, Monaka a Rakúska. Pred poslednými pretekami sezóny, v Austrálii, mal na vedúceho Mansella stratu 8 bodov. Majstrom sveta sa mohol stať len v prípade víťazstva. Už sa zdalo, že Mansell zvíťazí, keď mu na konci rovinky praskla zadná pneumatika a vypadol. Šťastnému Prostovi padlo víťazstvo a tým aj titul do lona.

V sezóne 1987 však motory TAG Porche už definitívne nestačili na silné Hondy. Prost síce zvíťazil v úvodnej VC Brazílie a potom aj v belgickom Spa, ale to bolo pre úradujúceho majstra sveta všetko. Sezónu skončil sklamaný na štvrtom mieste so 46 bodmi.

V roku 1988 mu pribudol nový tímový kolega, Senna. Po prvýkrát to bol niekto, kto ho dokázal s rovnakým materiálom poraziť. Tím McLaren získal vynikajúce motory Honda. McLaren MP 4/4 deklasoval celú ostatnú konkurenciu. Po celú sezónu, s výnimkou VC Talianska, sa o víťazstvá delili len títo dvaja jazdci. Prost opäť vyhral prvé preteky v Brazílii, preteky v Monaku, vo Francúzsku, Portugalsku. O titule sa rozhodlo v japonskej Suzuke. Prost došiel druhý za Sennom. Alain opäť doplatil na pravidlo, podľa ktorého sa započítava len 11 najlepších výsledkov sezóny. Ani víťazstvo v poslednej VC Austrálie mu nemohlo zabezpečiť titul. V majstrovstvách sveta skončil s 87 bodmi druhý, s trojbodovou stratou na Sennu. Keby sa však započítavali všetky preteky, zvíťazil by Prost so 105 bodmi.

Prítomnosť dvoch vynikajúcich a ctižiadostivých jazdcov v jednom tíme, ktorí zároveň bojovali o titul, sa musela prejaviť. Vzťahy medzi Prostom a Sennom boli veľmi napäté. V sezóne ešte stále vládli štartovému poľu McLareny, aj keď už nie s takou prevahou. V prvých pretekoch, v Brazílii, skončil Prost na druhom mieste za víťazným Mansellom na Ferrari, zatiaľ čo Senna po kolízii skončil v poli porazených. V druhých pretekoch, na VC San Marina, uzavreli Prost a Senna gentlemanskú dohodu, podľa ktorej sa v prvom kole nebudú navzájom predbiehať a vo vedení bude ten, komu sa najlepšie podarí štart. Po štarte viedol Prost. Lenže preteky boli po havárii Bergera prerušené a štart sa opakoval. Po novom štarte opäť najlepšie odštartoval Prost, no Senna ho v zákrute Tamburello predbehol. Senna sa po pretekoch vyhováral, že si myslel, že dohoda na opakovaný štart neplatí. Vzťahy medzi jazdcami McLarenu sa výrazne zhoršili, vôbec spolu nehovorili a komunikovali len prostredníctvom svojich mechanikov. Preteky vyhral Senna pred Prostom a rovnaké poradie sa opakovalo aj na VC Monaka. Prost potom zvíťazil na Veľkých cenách USA, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska. Senna vďaka svojej nedisciplinovanosti preteky končieval predčasne v kolíziách. Prost zbieral body a pred predposlednými pretekami, Veľkou cenou Japonska v Suzuke, mal náskok 16 bodov pred svojím tímovým kolegom. V pretekoch najlepšie odštartoval Prost a viedol pred Sennom. V polovici pretekov, v šikane pred cieľovou rovinkou, sa Senna pokúsil o predbiehací manéver. Na brzdy išiel neskôr a do zákruty vošiel po vnútornej strane. Lenže Prost zavrel vráta a pre dve autá tam miesta nebolo, monoposty ostali v sebe zaklieštené kolesami. Prost z pretekov okamžite odstúpil. Sennu roztlačili traťoví komisári a nakoniec prešiel cieľom prvý. Po pretekoch bol diskvalifikovaný pre poskytnutie cudzej pomoci, čím sa stal majstrom sveta Prost so ziskom 70 bodov. Týmto akcidentom sa vzťahy Prost-Senna definitívne dostali na bod mrazu.

Prost, ktorý už nemohol vydržať dusnú atmosféru v tíme, prestúpil na rok 1990 do tímu Ferrari, kde sa Johnovi Barnardovi podarilo postaviť vynikajúce auto Ferrari 640, ktoré bolo schopné konkurovať monopostom McLaren. Ako tímového kolegu získal dravého Mansella. V sezóne plnej napínavých súbojov získal Prost víťazstvá na Veľkých cenách Brazílie, Mexika, Francúzska, Veľkej Británie a Španielska. Jeho najväčší súper bol opäť Senna. O titule sa rozhodlo opäť na predposledných pretekoch v Suzuke. Prost mal deväťbodovú stratu na Sennu. Ferrari postavilo vynikajúci monopost, o ktorom sa Senna vyjadril, že ho v pretekoch nemá šancu predbehnúť. Pole position si vybojoval Senna, ale hneď vedľa neho stál Prost. Štart sa najlepšie vydaril Prostovi, ktorý odbočoval do prvej zákruty po štarte ako prvý. Lenže jeho osudový súper Senna bol na konci rovinky rýchlejší, chcel využiť miesto na vnútornej strane, prednú časť monopostu mal už pri zadnej časti Prostovho Ferrari a podľa Sennovho vyjadrenia, Prost "zavrel dvere" a Senna nemal šancu kolízií zabrániť. Obaja z pretekov vypadli. Sezónu zakončil so 73 bodmi, s 5 bodovou stratou na prvého Sennu.

Znechutený Prost začal zbrojiť na ďalšiu sezónu. Lenže v tíme Ferrari nastala kríza a sezóna 1991 bola pre Prosta veľkým sklamaním. Nezískal jediné víťazstvo a slabou útechou mu boli druhé miesta v USA, Francúzsku a Španielsku. Tu sa prejavila ďalšia z Prostových vlastností. Ak sa mu nedarí, začína stínať hlavy a k svojmu tímu vôbec nie je lojálny. Po viacerých nelichotivých vyhláseniach v tlači, na adresu svojho zamestnávateľa, pred poslednými pretekami sezóny ho z tímu Ferrari vyhodili.

Na sezónu 1992 nemá podpísanú zmluvu so žiadnym tímom. Rokuje s francúzskou stajňou Ligier, no jeho podmienku, že sa zároveň musí stať spolupodielnikom tímu a jeho hlavným manažérom, majiteľ tímu Guy Ligier odmietol. Je paradoxné, že rok nato je nútený celý tím predať. Prost si urobil jazdeckú prestávku.

V roku 1993 už štartoval na Williamse s aktívnymi závesmi kolies. Vyhral hneď prvé preteky v Juhoafrickej republike, preteky v Imole, Španielsku, Kanade, Francúzsku, Anglicku a v Nemecku. Majstrom sveta sa stal pomerne ľahko, už v Portugalsku, tri preteky pred koncom sezóny. V tejto sezóne zároveň oznámil svoj definitívny odchod zo scény pilotov formuly 1. Rozlúčil sa takticky, na vrchole sezóny, po zisku štvrtého titulu.