Niki Lauda

Na novom modeli 312T zajazdil Lauda, ako prvý a v tom čase jediný, okruh Nürburgring za čas 6:58,4 minút. Po tom čo bol v predchádzajúcej sezóne v tieni svojho tímového kolegu Regazzoniho, v roku 1975 šampionátu dominoval a stal sa po prvýkrát majstrom sveta.

V prvej polovici sezóny 1976 bol Lauda opäť lepší, vyhral štyri z ôsmich pretekov a vďaka nesmierne spoľahlivému Ferrari 312T sa iba raz neumiestnil medzi prvými troma miestami, jasne dominoval Svetovému poháru. Napriek nehode na svojej usadlosti neďaleko Salzburgu, kde si na traktore zlomil dve rebrá, bol schopný zajazdiť Veľkú cenu Španielska s liekmi proti bolesti. Lauda, počas rehabilitačnej fázy spoznal Williho Dungla, ktorý v roku 1972 spolupracoval s rakúskym olympijským tímom. Dungl sa stal Laudovým fyzioterapeutom a v celej jeho pretekárskej kariére zohral významnú úlohu.

Niki Lauda na sobotňajšom tréningu na Nürburgringu v roku 1976

Týždeň pred Grand Prix Nemecka 1976 na Nürburgringu, aj keď bol aktuálne najrýchlejším pilotom na tomto okruhu, Lauda vyzval svojich kolegov pilotov aby bojkotovali tento závod pre nedostatočné bezpečnostné opatrenia. (Nürburgringu vypršala licencia platná 6 rokov a toto mali byť posledné preteky F1 na trati Nordschleife). Väčšina jazdcov hlasovala proti bojkotu a tak závod prebehol. V tréningu Lauda zajazdil po Jamesovi Huntovi druhý najlepší čas. V deň pretekov 1. augusta 1976 pršalo. Okrem jediného pretekára (Jochen Mass) štartovali všetci na pneumatikách do dažďa. Po prvom kole väčšina vymenila pneumatiky za "slicks" - pneumatiky s hladkým behúňom. Mechanikom stajne Ferrari trvala výmena dlhšie, preto sa Lauda prepadol do stredu pretekárskeho poľa, no onedlho sa mu podarilo niekoľko súperov obehnúť. V druhom kole, krátko po prejazde cez Breidscheid havaroval pred úsekom Bergwerk. Laudovo Ferrari 312T sa náhle otočilo doprava, odrazilo sa od skalnej steny späť na cestu a vzbĺklo. Následne do horiaceho monopostu vrazil Brett Lunger, ktorému sa, na rozdiel od Nikiho Laudu, podarilo dostať z vraku von vlastnými silami. Piloti Arturo Merzario, Brett Lunger, Guy Edwards a Harald Ertl, ktorí na mieste nehody zastavili, sa snažili Laudu z horiaceho vraku vyslobodiť. Než sa im to podarilo, utrpel Niki Lauda vážne popáleniny tváre a nadýchal sa horúcich toxických splodín. Po príchode sanitky bol odvezený do nemocnice.

Preteky boli zastavené a po novom štarte sa víťazom stal James Hunt. Ferrari, ako náhradu za Laudu, najalo Carlosa Reutemanna.

Už o 42 dní, po dvoch premeškaných pretekoch, zajazdil Lauda Veľkú cenu Talianska a skončil na štvrtom mieste s krvácajúcimi ranami. Nasledovalo množstvo operácií a transplantácií kože. Nasledujúce dva preteky v Amerike vyhral Hunt. V poslednom preteku, Veľkej cene Japonska vo Fuji, bol Lauda na treťom štartovacom mieste za Huntom, ktorý od Laudovej nehody vyhral štyri Veľké ceny a bol v šampionáte ešte o tri body pozadu. Štart bol dlhšiu dobu odkladaný, kvôli dažďu a hmle, ale nakoniec sa preteky odštartovali predtým než sa zotmelo. Lauda v druhom kole odstavil svoje vozidlo z bezpečnostných dôvodov, druhý stále aktívny bývalý majster sveta Emerson Fittipaldi urobil to isté, rovnako ako Carlos Pace a Larry Perkins. Forghieri Laudovi navrhol ako dôvod rezignácie technickú poruchu, no Lauda odmietol zavádzať médiá. Hunt v preteku viedol, ale v poradí sa prepadol po dlhej zastávke v boxoch. Myslel si, že titul stratil a až po dojazde do boxov sa dozvedel o svojom triumfe. Skončil tretí a získal titul majstra sveta o jediný bod.

V roku 1977 sa Lauda stal majstrom sveta Formuly 1 po druhýkrát. Už pred koncom sezóny však došlo medzi Nikim a Enzom Ferrari k nezhodám, čo v roku 1978 vyústilo v Laudov prestup do stajne Brabham, ktorej vlastníkom bol Bernie Ecclestone. Posledné dva preteky sezóny za Ferrari odjazdil namiesto Laudu jeho nasledovník Gilles Villeneuve. Túto sezónu, aj napriek zisku titulu, Lauda neskôr opísal ako svoju najhoršiu. V roku 1978 dosiahol Lauda niekoľko úspechov, no sezóne dominoval Lotus. Lauda skončil sezónu na štvrtom mieste. Počas tréningu pred Veľkou cenou Kanady, v sezóne 1979, Lauda odstúpil s odôvodnením, že stráca motiváciu "jazdiť do kruhu", svoj záujem venoval budovaniu svojej leteckej spoločnosti.

Kvôli podpore a propagácii svojej leteckej spoločnosti sa vrátil do Formuly 1, jazdil za McLaren. Zvíťazil už v treťom preteku sezóny - na Veľkej cene Long Beach a potvrdil tímovému sponzorovi Marlboro, že je stále schopným pretekárom. Pred pretekom v Južnej Afrike bol spolu s Didierom Pironi zodpovedný za štrajk pretekárov. Dôvodom bola nová FIA Superlicencia, ktorá vyžadovala príslušnosť ku konkrétnemu tímu, čím znevýhodňovala pretekárov, ktorí by ho chceli zmeniť. Pretekári sa zabarikádovali v hoteli Sunnyside Park v Johannesburgu (všetci okrem pretekára menom Teo Fabi), kým neboli ich požiadavky splnené.

Lauda v monoposte McLaren MP4/2 na Veľkej cene v Dallase 1984

Majstrovstvá sveta 1984 sa stali duelom medzi Laudom a jeho novým tímovým kolegom Alainom Prostom. Tím McLaren dominoval celú sezónu, keď zo šestnástich pretekov zvíťazil dvanásťkrát. Alain Prost bol v tréningoch a kvalifikácii rýchlejší ako Lauda, ktorý mu v rýchlosti nedokázal konkurovať. Sústredil sa preto na konštrukčnú stránku svojho vozidla a preteky. Nakoniec získal titul na Veľkej cene Portugalska najtesnejším rozdielom pol bodu (polovičné body sa udeľovali na skrátenej Veľkej cene v Monaku).

Rok 1985 nebol pre Laudu úspešný. Najmä kvôli technickým problémom nedokončil jedenásť zo štrnástich pretekov na ktorých štartoval. Vyhral len jedinú - Veľkú cenu Holandska - ktorá bola jeho 25. a zároveň posledná víťazná. Jeho posledným pretekom bola Veľká cena Austrálie, v ktorej bol na vedúcej pozícii, no kvôli defektu ju nedokončil. Na konci tejto sezóny ukončil svoju kariéru vo Formule 1. Majstrom sveta sa stal jeho tímový kolega Alain Prost. Niki Lauda odmietol ponuku Bernieho Ecclestona na sezónu 1986.