Nigel Mansell

Po úspechu na motokárach jazdil Mansell v rokoch 1976 – 1977 v sérií formula Ford, kde v prvom roku vyhral v 6. z absolvovaných 9. podujatí. V nasledujúcom roku vyhral 33 zo 42 pretekov a stal sa šampiónom. V rokoch 1978 a 1979 pôsobil vo formule 3 a stal sa testovacím pilotom stajne Lotus. Svoju prvú šancu vo formule 1 dostal v roku 1980, pri Veľkej cene Rakúska na okruhu Zeltweg. V Lotuse zostal až do roku 1984.

Jeho nasadenie sa zapáčilo Frankovi Williamsovi, ktorý ho angažoval od sezóny 1985 ako tímovú dvojku ku Keke Rosbergovi. V konkurencieschopnom tíme Williams získal svoje prvé víťazstvo na Grand Prix Európy 1985 na domácej trati v Brands Hatch a vybojoval celkové šieste miesto (hneď za tímovým kolegom Eliom de Angelisom). Pre sezónu 1986 získal nového tímového kolegu, dvojnásobného majstra sveta z rokov 1981 a 1983, Nelsona Piqueta. Nigel neprijal pozíciu tímovej dvojky a Nelsona Piqueta v tesnom boji o titul majstra sveta porazil, hoci nešťastná nehoda (prasknutá pneumatika) v poslednej GP sezóny v Adelaide napokon znamenala zisk titulu pre Alaina Prosta na McLarene.

V sezóne 1987 vyhral šesť pretekov, čím pomohol tímu k double, keďže majstrom sveta sa stal tímový kolega Nelson Piquet. V nasledujúcej sezóne sa situácia v tíme skomplikovala; odišiel Piquet, no najmä sa zmenil dodávateľ motorov (Hondu nahradil Judd), čím sa výrazne znížil potenciál Williamsu. Mansell sa ziskom 12. bodov zaradil na konečné 9. miesto a následne prešiel do Ferrari. Dve víťazstvá napokon v sezóne 1989 stačili na konečné 4. miesto.

V roku 1990 už Ferrari bojovalo zásluhou Alaina Prosta o titul majstra sveta, ktorému Nigel sekundoval. Jeho úlohou však bolo podporovať tímového kolegu a tak sa z víťazstva tešil iba v Portugalsku a konečná piata pozícia bola pre neho sklamaním. Ambiciózny pilot sa nezmieril s pozíciou „nosiča vody“ pre tímových kolegov a tak pre sezónu 1991 prijal ponuku Franka Williamsa na návrat do Williamsu. Šéfkonštruktér Williamsu Patrick Head sľuboval víťazný monopost, čo napokon v spolupráci s Adrianom Neweyom dodržal a ponúkol Nigelovi Williams FW14. Vylaďovanie auta však znamenalo vytvorenie dostatočne veľkého náskoku Ayrtona Sennu na McLarene a Nigelovi na triumf nestačilo konečných 72 bodov za päť víťazstiev a tri druhé miesta.

V sezóne 1992 sa naplno prejavila drvivá sila kombinácie Williams–Renault a Mansell dokázal vyhrať 8 z prvých desiatich Veľkých cien a tak mohol byť už v jedenástom podujatí v Maďarsku korunovaný za nového majstra sveta. Angažmán Alaina Prosta do tímu pre sezónu 1993 bol pre Angličana neakceptovateľný a znamenal napokon jeho odchod z formuly 1.

Po ročnom pôsobení v zámorskej sérii Indy Car za tím Newman-Haas, kde získal titul šampióna, sa v roku 1994 opäť vrátil do F1. Po tragickej smrti Ayrtona Sennu v Imole ho nahradil na posledné tri preteky a víťazstvom v Austrálii dosiahol posledný triumf v F1. V sezóne 1995 odjazdil ešte dve podujatia za McLaren, v ktorých však nebodoval.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nigel Mansell

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nigel Mansell na českej Wikipédii.